Grécko si na pomoc zrejme ešte počká

Ministri financií zrejme ešte nerozhodnú o uvoľnení ďalšej tranže pomoci Grécku, napriek prijatiu úsporného rozpočtu a programu reforiem. Zatiaľ totiž nie je dohoda na tom, ako dlh krajiny dostať na udržateľnú dráhu.

Uvoľnenie pomoci Grécku bude hlavnou témou dnešného rokovania ministrov financií v Bruseli. Grécky parlament včera vo večerných hodinách prijal úsporný rozpočet na budúci rok a ešte v stredu balík štrukturálnych reforiem, ktoré boli formálnymi podmienkami pre získanie ďalšej finančnej tranže vo výške 31,5 miliardy eur.

Ministri však zatiaľ nie sú v pozícii, že by prijali finálne rozhodnutie. Počas rokovaní budú analyzovať všetky reformné záväzky, ktoré krajina prijala a zvážia, či prispejú k naplneniu dohodnutého úsporného balíka.

Kľúčovým faktorom pre prijatie rozhodnutia je spôsob ako dostať grécky dlh na udržateľnú dráhu. Podľa odhadov by budúci rok mohol dosiahnuť 190 % HDP. Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jörg Asmussen však cez víkend upozornil, že ak krajina bude pokračovať v doteraz nastavených politikách, dlh v roku 2020 dosiahne 140 % HDP a nie dohodnutých 116,5 %.

Medzinárodní veritelia, tzv. Trojka, sa zároveň zatiaľ nezhodli na spoločnom odhade pre dlh krajiny, ani na spôsoboch jeho zníženia. Keď však dospejú k spoločnému výsledku, analýzu dostanú do rúk národné parlamenty v Nemecku a Fínsku, ktoré uvoľnenie tranže musia schváliť.

Štátny tajomník slovenského ministerstva financií Vazil Hudák včera pre TASR uviedol, že či dnes padne dohoda sa dá len veľmi ťažko predvídať.  "Ja predpokladám, že na budúci týždeň zrejme k uvoľneniu tranže nedôjde, a to z dôvodu, že ak by došlo k dohode na Euroskupine v pondelok, tak toto by ešte muselo byť napríklad v Nemecku a vo Fínsku odsúhlasené zo strany národných parlamentov," vysvetlil Hudák.

Dva roky navyše

Jednou zo zvažovaných možností je o dva roky viac na dosiahnutie primárneho rozpočtového prebytku, ktorý by dlh dostal na zostupnú dráhu. Čas navyše by krajine mohol pomôcť znovu rásť, pretože bez rastu nikdy nevyprodukuje dosť na splatenie svojich dlhov.

Primárny rozpočtový prebytok bol v marci tohto roka stanovený na 4,5 % HDP v roku 2014. Predbežne sa hovorí o presune na rok 2016 nielen pre meškajúce reformy, ale aj pre hlbšiu recesiu ako sa počítalo pri pôvodných odhadoch.

O dva roky by sa posunul aj cieľ pre dlh pod úrovňou 120 % z roku 2020 na rok 2022. Viac času by však znamenalo aj prostriedky navyše, hovorí sa o 30 miliardách eur.

Podľa Hudáka Slovensko v podstate súhlasí s tým, aby Grécko získalo odloženie splnenia prísnych požadovaných podmienok o dva roky, lebo sa dajú pochopiť ťažké podmienky, ktoré brzdia reformy.

"Súhlasíme s predĺžením, aj keď sme si vedomí, že to viaže na seba navýšenie financovania približne o 30 miliárd eur. Otázka je, ako sa tých 30 miliárd vykryje," uviedol a zároveň dodal, že aj túto otázku bude dnes Euroskupina musieť riešiť.

(EurActiv/TASR/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA