Grécko: Summit avizuje dohodu do stredy

Lídri o obsahu posledného gréckeho návrhu nerokovali, nemali odborné podklady. Dohoda veriteľov a Grécka by sa mala sfinalizovať do zajtra.

Mimoriadne pondelkové (22.6.) večerné rokovanie lídrov eurozóny v Bruseli malo politický charakter a cieľom bolo povzbudiť Grécko aj veriteľské inštitúcie, aby pripravili dohodu o riešení situácie v tejto krajine. K dohode by malo dôjsť do stredy (24.6.), povedal po summite slovenský premiér Robert Fico.

„Očakáva sa, že dohoda by mohla vzniknúť do stredy večera, aby vo štvrtok mohla Európska rada zobrať túto dohodu na vedomie a mohli sa technicky pripraviť detaily,“ avizoval predseda vlády.

Pripomenul, že najnovší grécky návrh bol doručený iba v pondelok ráno, čo spôsobilo, že príslušné inštitúcie neboli do večerného summitu schopné pripraviť odborné stanoviská pre lídrov eurozóny.

„Bol pokus zo strany Grécka, aby sa viedli rokovania o obsahu návrhu. Toto ale nie je úlohou premiérov, ale príslušných inštitúcií. Návrh obsahuje pozitívne prvky a je základom pre dohodu,“ zdôraznil Fico.

Od Grécka sa očakáva, že pristúpi k štrukturálnym reformám v oblasti dôchodkov či dane z pridanej hodnoty. Viaceré krajiny podľa slovenského premiéra jasne povedali, že nebudú súhlasiť s "manévrami" okolo možného odpustenia gréckeho dlhu.

Ochota pre dohodu

Fico podľa vlastných slov sám nevie, či grécky premiér Alexis Tsipras myslí snahu o dohodu úplne vážne. Pripustil, že grécka vláda je určite pod obrovským tlakom. „Nebude to jednoduché, bude musieť významne ustúpiť zo svojich vyhlásení, aby došlo k dohode. Bude to veľmi ťažké a bude to Grécko bolieť, ale iná cesta asi nie je,“ dodal Fico.

Naopak konštruktívnosť v gréckom postoji videl stály predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý vyhlásil, že Alexis Tsipras „nás presvedčil, že Grécko to myslí vážne a je pripravené konštruktívne spolupracovať“.

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker po skončení summitu uviedol, že návrhy, ktoré grécka vláda v pondelok predložila na posúdenie – hoci prišli s určitým oneskorením -, sú významným krokom pre splnenie očakávaní troch hlavných veriteľov zapojených do záchranného procesu gréckych štátnych financií.

„Verím, že euroskupina v stredu dodá výsledky, ktoré potom vo štvrtok budú predložené Európskej rade. Som presvedčený, že to nie je len náš zámer dokončiť rozhodovací proces v priebehu tohto týždňa – dokončíme proces ešte tento týždeň,“ vyjadril nádej predseda exekutívy EÚ.

Na druhej strane litovská prezidentka Dalia Grybauskaite uviedla, že pondelňajší summit bol dobrý z hľadiska procesu, avšak zlý čo sa týka samotného výsledku.

„Nasledovných 48 hodín bude absolútne dôležitých. Ešte stále nemáme pocit, že grécka vláda naozaj chápe, čo by sa mohlo stať … ak nezoberie zodpovednosť za budúcnosť krajiny do vlastných rúk,“ pripomenula litovská prezidentka.

O čo sa hrá?

O osude Grécka budú rozhodovať už v stredu ministri financií eurozóny, ktorých rozhodnutie potom ovplyvní priebeh dvojdňového summitu EÚ (25.-26. júna).

V hre je bezprostredne odblokovanie poslednej tranže z predĺženého druhého záchranného programu vo výške 7,2 miliardy, ktorá krajine umožní splatiť splátku Medzinárodnému menovému fondu 1,5 miliardy. Tá je splatná 30. júna.

Ani táto posledná tranža však nerieši otázku gréckeho dlhu komplexne. Gréci navrhujú do riešenia zapojiť ESM (trvalý euroval).

Reštrukturalizácia gréckeho dlhu je pre mnoho krajín politicky neprijateľná a to napriek varovaniam Medzinárodného menového fondu, že grécky dlh je bez nej neudržateľný.

Na otázku, či bola táto téma na stole počas včerajšieho summitu, predseda Európskej komisie Juncker odpovedal: „Toto nie je čas na diskusiu o tejto otázke.“

Angela Merkelová zase uviedla, že o tom reč nebola, keďže EÚ, MMF a ECB by museli k takejto dohode dospieť spoločne.

Grécki predstavitelia by radi videli predĺženie existujúceho programu do marca 2016, čo by poskytlo viac času na dlhodobé riešenie. Do konca marca 2016 beží aj podpora zo strany MMF.

Ak by k predĺženiu pomoci zo strany EÚ prišlo, bolo by už tretie v poradí od decembra minulého roku.

Posledná tranža (7,2 mld) udrží podľa niektorých Grécko nad vodou len do konca roka.

Dôchodky

Jedným z kľúčových bodov v rokovaniach o reformách, ktoré majú zabezpečiť zníženie výdavkov gréckeho rozpočet je penzijný systém. Grécka vláda je ochotná zrušiť predčasné penzie už od roku 2016, nie progresívne ako navrhovala pôvodne. Siahne aj na zostávajúce doplnkové dôchodky.

Grécka vláda tvrdí, že ďalšie dôchodkové škrty sa dotknú tých najchudobnejších, pričom uvádza, že v Grécku je 1 milión rodín, kde je jediným príjmom dôchodok jedného človeka. Medzinárodný menový fond túto argumentáciu odmieta.

Veritelia sa tiež boja, že vláda neudrží nulový primárny deficit (príjmy vs výdavky okrem financovania dlhov), resp. chcú vidieť prebytky – 1 % HDP v tomto roku, 2 % v 2016 a 3 % v roku 2017.

Pri stave gréckej ekonomiky, do veľkej miery vyvolanom doterajšou politikou úspor, však nie je možné tieto ciele dosiahnuť bez škrtov v rozpočte. Vláda v Aténach preto vyjednáva nižšie ciele.

Gréci sú ochotní po dosiahnutí prijateľnej dohody s veriteľmi prejsť aj na systém nezávislého vyhodnocovania rozpočtovej situácie na týždennej báze s automatickými korekciami.

DPH

Diskusie sa vedú aj o zvyšovaní DPH, o sadze ako aj sektoroch, ktorých by sa to malo týkať.

Atény sú pripravené zvýšiť DPH v hotelové služby z 6,5 na 13 %. Sporný je návrh na zvýšenie sadzby na reštauračné služby z 13 na 23 %.

Červenou líniou pre vládu v Aténach je 13 % DPH na elektrinu.

Zvyšovanie daní pokračuje v Grécku už piatym rokom a ďalej sa môže dotknúť ziskov firiem nad 500 tisíc a na príjmy fyzických osôb nad 30 tisíc eur.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA