Jarná prognóza veští Slovensku 4. najvyšší rast v EÚ

Pravidelná hospodárska predpoveď Európskej komisie vyznieva opatrne priaznivo pre eurozónu aj EÚ.

Slovensko podľa včera zverejnených jarných prognóz Európskej komisie (EK) o raste európskej ekonomiky bude v najbližších dvoch rokoch patriť medzi krajiny s najvyšším rastom v EÚ aj v eurozóne.

V roku 2015 EK predpovedá Slovensku 3-percentný rast HDP, čo znamená 4. najrýchlejšie sa rozvíjajúcu ekonomiku v eurozóne (odhadovaný priemer rastu eurozóny je 1,5 %) a celkovo 5. priečku v EÚ (odhad 1,8 %). V roku 2014 malo Slovensko rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,4 %, 6. najlepšiu priečku v eurozóne a 10. v rámci celej EÚ.

Najviac by sa malo tento rok dariť Írsku a Malte (3,6 %), najhorší scenár čaká Cyprus (-0,5 %).

Rast má pokračovať

Najlepšie vyhliadky podľa odborníkov z exekutívy EÚ čakajú Slovensko  v roku 2016, keď by sme mali dosiahnuť 3,4-percentný rast HDP (rovnako ako Poľsko) a obsadiť 2. najlepšiu pozíciu v eurozóne (1,9-% rast) aj v EÚ samotnej (2,1 %). Na budúci rok – podľa prognóz EK – bude mať rýchlejší ekonomický rast iba Írsko a Luxembursko (3,5 %).

V dokumente EK sa zdôrazňuje, že kombinovaná sila série pozitívnych faktorov posúva EÚ v najbližších troch rokoch k miernemu, no badateľnému ekonomickému rastu.

Revízia predošlých odhadov sa týka aj čísiel za vlaňajšok, keď skutočný rast HDP v eurozóne nakoniec dosiahol 0,9 %. Tohto roku by mal byť rast HDP eurozóny na úrovni 1,5 % a v roku 2016 na takmer 2-percentnej hranici (1,9 %). Pre EÚ ako celok sú prognózy ešte priaznivejšie, v porovnaní s vlaňajším 1,4-% rastom, odhady na tento rok hovoria o raste vo výške 1,8 % a v roku 2016 by sa rast HDP mohol vyšplhať na 2,1 %.

Na ceste k vyrovnanému rozpočtu

Na jarnú prognózu reagoval slovenský minister financií Peter Kažimír. Podľa neho má Slovensko za sebou jar, ktorá je z hľadiska výsledkov zamestnanosti, ekonomického rastu či domáceho dopytu asi najlepšou od začiatku krízy v roku 2009.

Podľa ministra financií sa potvrdzuje aj charakteristika rastu slovenskej ekonomiky, keďže niekoľko mesiacov po sebe je motorom ekonomiky domáca spotreba. "Je z podstaty bezpečnejším motorom ako samotný zahraničný dopyt," zdôraznil Kažimír. Na Slovensku, ale aj v zahraničí si pritom podľa neho všetci uvedomujú riziká, ktoré sú prítomné a sú predovšetkým geopolitického charakteru.

Kažimír tiež pripomenul, že EK vníma pozitívne odpočítateľnú položku Slovenska pri zdravotných odvodoch, ktorá je nasmerovaná pre nízkopríjmových zamestnancov. Zároveň doplnil, že vláda plánuje prijať rozpočet na budúci rok s deficitom 1,93 % HDP.

"Prvýkrát v histórii by sme chceli prijímať štátny rozpočet s deficitom pod 2 %," dodal minister. Toto je podľa neho dôkaz, že štát zotrvá na ceste k vyrovnanému hospodáreniu, ktoré je stále možné dosiahnuť v roku 2017.

Premiér Robert Fico vyzdvihol, že rast nad úrovňou 3 % pozitívne vplýva na tvorbu pracovných miest. Zároveň to podľa premiéra vytvára vláde SR priestor na realizáciu projektov, na ktoré možno v čase ťažkej konsolidácie verejných financií nebol dostatočný priestor.

Miera nezamestnanosti by mala na Slovensku v 2015 klesnúť na 12,1 %, v eurozóne na  9,6 % v EÚ, a na 11 % v EÚ.  K poklesu nezamestnanosti by malo dôjsť aj v roku 2016, na Slovensku na úroveň 10,8 %.

Podporné faktory

Európska komisia v prognóze spresňuje, že medzi podporné faktory ekonomického rastu v EÚ patria nižšie ceny ropy, stabilný globálny rast, klesanie hodnoty eura a zavádzanie prorastových hospodárskych politík v EÚ.

Pokiaľ ide o menové záležitosti, kvantitatívne uvoľňovanie zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) má na finančné trhy výrazný vplyv, čo prispieva k nižším úrokovým sadzbám a zlepšeniu úverových podmienok. Časom by podľa komisie malo priniesť plody aj vykonávanie štrukturálnych reforiem a Investičný plán pre Európu.

Hlavným prispievateľom k rastu európskej ekonomiky je domáci dopyt, pričom tento rok sa očakáva zrýchlenie súkromnej spotreby a budúci rok aj oživenie investícií.

Nie len sezónny jav

Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v súvislosti s aktuálnymi prognózami EK uviedol, že zlepšenie podporujú „vonkajšie faktory, ako aj politické opatrenia, ktoré začínajú prinášať plody.

„Treba urobiť viac, aby sa zabezpečilo, že táto obnova nebude iba sezónnym javom,“ dodal.

Aj podpredseda EK pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis upozornil, že na to, aby bol rast trvalý a udržateľný treba klásť dôraz na štrukturálne reformy, zintenzívnenie investícií a posilnenie fiškálnej zodpovednosti.

„Odporúčania týkajúce sa politiky jednotlivých krajín, ktoré predloží EK v polovici mája, budú ďalším dôležitým krokom pri premietaní tohto prístupu do konkrétnych politík podporujúcich rast,“ doplnil.

Nerovnováhy a riziká

Komisia zároveň upozorňuje na nerovnomerný hospodársky rast v krajinách EÚ. Kvantitatívne uvoľňovanie ECB bude mať pravdepodobne väčší vplyv v krajinách, ktoré už zaviedli prísnejšie finančné podmienky. V niektorých štátoch však pomerne nízke kapitálové vankúše a vysoké úrovne nesplácaných úverov môžu znížiť tento pozitívny vplyv na bankové úvery.

EK očakáva, že inflácia zostane v prvej polovici roku 2015 blízko nuly, za čo môže pokles cien energií. Spotrebiteľské ceny by sa mali mierne zvýšiť v druhej polovici tohto roka (0,1 %), výraznejšie potom v roku 2016 (1,5 %). Dôvodom je posilňovanie domáceho dopytu, zužovanie produkčnej medzery, zmierňovanie účinkov nižších cien komodít, ako aj pokles hodnoty eura.

Nezamestnanosť v Európe má podľa EK síce klesajúcu tendenciu, stále však zostáva vysoká. Nezamestnanosť má zásluhou zlepšení na pracovnom trhu v tomto roku klesnúť na 9,6 % v EÚ a 11 % v eurozóne. Pri ďalšom posilňovaní hospodárskeho rastu v roku 2016 by mal tento trend pokračovať, a to najmä v krajinách, ktoré už zaviedli reformy pracovného trhu. V roku 2016 sa predpokladá pokles nezamestnanosti na 9,2 % v EÚ a 10,5 % v eurozóne.

Fiškálny výhľad v EÚ a eurozóne sa naďalej zlepšuje. Očakáva sa, že pomer deficitu k HDP klesne v EÚ z 2,9 % v roku 2014 na 2,5 % v tomto a na 2 % v budúcom roku. V eurozóne sa predpokladá pokles z 2,4 % v roku 2014 na 2 % v roku 2015 a na 1,7 % v roku 2016.

Komisia upozorňuje aj na riziká prognózy. Ak by priaznivé faktory trvali dlhšie, alebo sa prejavili intenzívnejšie, než sa predpokladalo, hospodársky rast by mohol byť vyšší. Naopak, rastu HDP by bránil nárast geopolitického napätia alebo napätia na finančných trhoch.

Nemecké investície a zhoršené vyhliadky Grécka

Na margo nemeckých čísiel komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici hovorí o potrebe zvýšenia investícií. 

"Myslím si, že existuje priestor pre podporu domáceho dopytu a rastového potenciálu," uviedol.

"Nikto nemôže ľutovať dobré výsledky nemeckej ekonomiky," dodal Moscovici k vysokým exportným prebytkom Nemecka.

Naopak, výkon gréckej ekonomiky v prvých troch mesiacoch roka prudko klesol. Komisia preto v rámci jarných prognóz výrazne zhoršila svoju predpoveď pre Grécko a varuje pred nebezpečným vývojom jeho ekonomiky.

Prognóza odhaduje, že sa hrubý domáci produkt (HDP) Grécka tento rok zvýši len o 0,5 %, a nie o pôvodne očakávaných 2,5 %.

Podľa agentúry DPA grécki predstavitelia vyrazili na "diplomatické turné" po Európe pred blížiacim sa termínom splátok z dlhu Medzinárodnému menovému fondu (MMF).

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA