Komisia má pre Slovensko menej odporúčaní

Oproti minulému roku európska exekutíva už nerieši konsolidáciu ani energetiku, ale skôr konkrétne problémy ako zdravotníctvo, dlhodobo nezamestnaných či Rómov.

V rámci tzv. Európskeho semestra pre obdobie 2015-2016 Európska komisia Slovensku odporúča:

  • zlepšiť nákladovú efektívnosť sektora zdravotníctva, a to aj zefektívnením riadenia nemocničnej starostlivosti a posilnením primárnej zdravotnej starostlivosti;
  • prijať opatrenia na zvýšenie výberu daní,
  • prijať dodatočné opatrenia na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, a to zavedením aktivačných  opatrení,  druhej  šance  na  vzdelávanie  a  vysoko  kvalitnej  odbornej prípravy prispôsobenej potrebám jednotlivcov; zlepšiť motivačné opatrenia pre ženy, aby zostali v zamestnaní alebo sa do zamestnania vrátili, a to zlepšením poskytovania služieb starostlivosti o deti,
  • zlepšiť odbornú prípravu učiteľov a atraktívnosť učiteľskej profesie, aby sa zvrátilo zhoršovanie  študijných  výsledkov; zvýšiť  účasť  rómskych  detí  v  hlavnom vzdelávacom prúde a na vysoko kvalitnom vzdelávaní v ranom detstve,
  • posilniť investície do infraštruktúry, zlepšiť a racionalizovať administratívne postupy získavania územných a  stavebných  povolení; zvýšiť  mieru hospodárskej  súťaže a zlepšiť mechanizmy dohľadu pri verejnom obstarávania.

Návrh znenia špecifických odporúčaní (CSRs) musí ešte prejsť diskusiou v Rade, veľké zmeny sa však neočakávajú.

Verejné financie

Slovensko je jednou z piatich krajín EÚ, ktoré nedostali výslovné odporúčanie k ďalšej konsolidácii verejných financií (spolu s Dánskom, Luxemburskom, Holandskom a Švédskom). Minulý rok Slovensko vystúpilo z procedúry nadmerného deficitu, keď sa mu podarilo znížiť schodok rozpočtu pod 3 % HDP ako predpokladajú európske pravidlá (Pakt stability a rastu a súvisiaca legislatíva).

Slovensko je však stále v tzv. preventívnej fáze Paktu stability a rastu. Európska komisia nateraz považuje plán slovenskej vlády ako ďalej znižovať deficit a dlh za „vierohodný“ a domnieva sa, že Slovensko pravdepodobne splní ustanovenia Paktu stability a rastu. Zároveň ale konštatuje, že základné opatrenia pri dosahovaní plánovaných  cieľov  deficitu  od roku 2016 „stále  neboli  dostatočne  konkretizované“.

Práca a vzdelávanie

Zásadnou výzvou z pohľadu Európskej komisie naďalej ostáva dlhodobá nezamestnanosť. Doterajšie zmeny v službách zamestnanosti na Slovensku hodnotí Komisia ako nedostatočné, najmä pokiaľ ide individuálny prístup ku klientom.

Odporúča zamerať sa na zamestnanosť nízkokvalifikovaných ľudí, Rómov a tiež žien. Zamestnanosť žien na Slovensku je totiž výrazne pod priemerom EÚ, čo podľa Komisie súvisí o stavom služieb starostlivosti o deti, ako aj s pomerne dlhým trvaním rodičovskej dovolenky.

Rómovia sa spomínajú aj v hodnotení oblasti vzdelávania, kde Slovensko podľa Komisie pre lepšie zapojenie Rómov do odbornej prípravy a vyššieho vzdelávania doteraz neurobilo nič.

Pozitívne útvary Komisie hodnotia nedávno prijatý zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, chýba im však zlepšenie vzdelávacích podmienok a praktickejšie orientovaných bakalárskych programov.

Verejná správa a investície

Kvalita verejnej správy a súdnictva kriví podľa Komisie aj podnikateľské prostredie na Slovensku. Štátna správa trpí fluktuáciou a zlým riadením ľudských zdrojov. Boj s korupciou je slabý a nedostatkami trpí verejné obstarávanie. Tu navrhuje Komisia predovšetkým zlepšiť expertízu vo verejných subjektoch zapojených do verejného obstarávania.

Doterajšie zmeny daňového systému Komisia oceňuje, ale upozorňuje na prepojenie udržateľnosti verejných financií s otázkou starnutia populácie a nákladovej efektívnosti zdravotníctva. Vládna stratégia pre zdravotníctvo do roku 2020 zatiaľ podľa hodnotenia Komisie nepriniesla výsledky.

V oblasti eurofondov Komisia vníma „chabé riadenie postupov plánovania, nevyhovujúce vypracúvanie a výber projektov a nedodržiavanie požiadaviek v oblasti posúdení environmentálneho vplyvu“. Nepozdáva sa jej ani fakt, že eurofondy majú vysoký podiel na celkových verejných investíciách Slovenska a to aj v porovnaní s inými krajinami regiónu.

Zmeny oproti minulému roku

Oproti minulému roku sú odporúčania Komisie presnejšie a je ich menej. V dôsledku väčšej prioritizácie Komisia tento rok vynechala z odporúčaní viacero vecných oblastí ako energetika, verejná správa, súdnictvo, či zdaňovanie nehnuteľností. 

Komisia ale prízvukuje, že to neznamená, že oblasti, ktoré odporúčala riešiť v minulom roku stratili na opodstatnenosti, alebo ich prestane skladovať. Mnoho z oblastí sa bude riešiť cez iný proces, napríklad v rámci energetickej únie, budovanie jednotného digitálneho trhu, inovačnej únie a podobne.

Takisto v prípadoch, kde Komisia vidí, že reformy sú rozpracované ale ich dopady ešte nemôžu byť viditeľné, tento rok neformulovala odporúčania. Stále však plánuje pokrok monitorovať.

Vo vyhodnocovaní odporúčaní z minulého roku Komisia konštatovala nulový pokrok ako pri zvyšovaní transparentnosti pri tvorbe cien energií pre priemysel tak aj pri zdaňovaní nehnuteľností. 

Pri verejnej správe na Slovensku Komisia uznáva, že legislatívne zmeny ešte neprebehli, posilnenie analytických schopností ministerstiev sa na báze stratégie zadanej ministerstvu financií ešte len chystá, rovnako ako plánované vytvorenie Centra pre lepšiu reguláciu, ktoré má prispieť ku kvalitnejším verejným politikám.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA