Macron chce podmieniť prístup k eurofondom harmonizáciou daní

Prejav francúzskeho prezidenta o budúcnosti Európy vyvolal v Berlíne zmiešané reakcie.

„Vynikajúco, prezident Emmanuel Macron! Budúcnosť našich krajín spočíva v zjednotenej Európe. S Parížom potrebujeme úzko spolupracovať,“ tešil sa na Twitteri Cem Özdemir, predseda nemeckých zelených.

Özdemir privítal prejav francúzskej hlavy štátu o budúcnosti Európy, ktorý predniesla v utorok 26. septembra na Sorbonne. Nemecko, ktoré bude Macron potrebovať pre budovanie „suverénnej, jednotnej a demokratickej Európy“, však na jeho prejav zatiaľ nemá jednotný názor. Rokovania o novej vláde sa ešte len začínajú a reakcie jednotlivých strán odrážajú najmä ich ideologické či taktické pozície.

Strana slobodných demokratov (FDP) Macronov plán zmien na 10 rokov kritizovala. Nemecká kancelárka a šéfka CDU Angela Merkelová sa k nemu nevyjadrila. Jej prvoradým záujem je totiž zložiť novú vládu, v ktorej budú eurooptimistickí zelení aj euroskeptickejšie strany CSU a FDP.

Prihlásil sa k viacrýchlostnej Európe

Macron sa študentom na parížskej univerzite prihovoril s prejavom, ktorý je zároveň dlhodobou víziou Európy aj podrobným zoznamom viac či menej očakávaných opatrení. Niektoré sú na stole európskych legislatívcov, iné zatiaľ len odvážnymi politickými návrhmi. Isté je len to, že pre realizáciu svojej vízie sa bude musieť francúzsky prezident dohodnúť s nemeckou kancelárkou a ďalšími štátmi.

Nepočíta však so všetkými. Macron sa totiž prihlásil k „viacrýchlostnej Európe, ktorá je už realitou, takže nebojme sa to povedať.“

Macron sa opätovne vyslovil za rozpočet eurozóny, hoci už nehovoril o samostatnom parlamente, ktorý (spolu so špecifickým rozpočtom) odmietol vo svojom prejave šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Ten napriek tomu pochválil Macrona na Twitteri za „veľmi proeurópsky prejav“, keďže „Európa potrebuje odvahu.“

Eurozóna podľa Macrona potrebuje “rozpočet, ktorý musí ísť ruka v ruke so silným politickým vedením zo strany spoločného ministra financií a s demokratickou kontrolou s vysokými nárokmi.“ Zopakoval aj návrh na sociálnu úniu s rovnakým metrom na minimálnu mzdu.

Eurofondy a daňová harmonizácia

Medzi menej očakávané návrhy patrí spájanie daňovej harmonizácie so štrukturálnymi fondmi. Macron podotkol, že niektoré štáty Únie majú nízke daňové zaťaženie a zároveň patria medzi čistých prijímateľov prostriedkov z európskeho rozpočtu.

„Želám si, aby sme do budúceho európskeho rozpočtu v roku 2020 mohli zadefinovať pásmo dane (právnických osôb), ktorým by boli členské štáty zaviazané. Rešpektovanie tohto pásma by podmieňovalo prístup k európskym kohéznym fondom, keďže nemôžeme mať úžitok z európskej solidarity a hrať proti ostatným,“ povedal francúzsky prezident.

Štrukturálne fondy nemôžu financovať znižovanie daní právnických osôb,“ dôvodil.

Spresnil, že hovorí o harmonizácii daňových základov, o ktorej sa v Bruseli diskutuje už dlhšie. „Musíme (ju) zrýchliť a najbližšie štyri roky by mali umožniť Nemecku a Francúzsku dokončiť ju,“ poznamenal prezident.

Liberáli aj CSU Macrona kritizovali

Početné reakcie tento návrh zatiaľ nepadli, Macronova vízia eurozóny je však jedným z najspornejších bodov koaličných rokovaní v Berlíne.

„Macronove plány znamenajú urobiť z eurozóny úniu (finančných) transferov a rozpustiť pakt stability,“ citoval denník Le Monde bavorského poslanca Bundestagu za CSU Hansa Michelbacha. „To je však nesprávne ponaučenie z krízy eura,“ dodal Michelbach, ktorý je zároveň členom finančného výboru nemeckého parlamentu.

Rovnako skepticky podľa Le Monde reagovali aj liberáli z FDP.

„V Európe nie je problémom nedostatok verejných prostriedkov, ale nedostatok reforiem. Rozpočet eurozóny by znamenal nesprávne motivácie,“ povedal Graf Lambsdorff, podpredseda Európskeho parlamentu z FDP (ALDE). Podľa francúzskeho denníka patrí medzi kandidátov na budúceho ministra financií.

Ekonómovia vyzvali na veľkú reformu

Veľmi kompromisnú podobu reformy eurozóny odmietla francúzsko-nemecká skupina ekonómov v spoločnom stĺpčeku v Le Monde a vo Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Francúzsko a Nemecko musia cieliť na viac ako na minikompromis,“ tvrdia renomovaní ekonómovia. Ten by podľa nich neviedol k stabilnejšej eurozóne. Spoločný menový priestor sa aj naďalej vyznačuje krehkosťou spojenou so stúpajúcimi úrokovými sadzbami a zraniteľnými bankami.

Ekonómovia, medzi ktorých patrí aj Macronov poradca Jean Pisani-Ferry, vyzvali Nemecko k väčšej ochote zdieľať riziko a Francúzsko k silnejšej vôli reformovať. Hľadanie najmenšieho spoločného menovateľa podľa nich povedie k bojom medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami. A napriek tomu povedie len falošnému pocitu bezpečia, dodali.

Úplne opačne reagoval šéf českého hnutia ANO a možný budúci premiér Andrej Babiš. „Mal by sa sústrediť na Francúzsko,“ cituje ho agentúra Bloomberg. „Všetky tieto návrhy, že budeme mať ministra eurozóny a celá táto ďalšia integrácia – Juncker a Macron by mali rozmýšľať, prečo nastal brexit.“

Odkazy pre menšie a východné štáty

Macron pritom o eurozóne hovoril až v druhej časti svojho prejavu. A v niečom vyšiel v ústrety aj menším a východným štátom Únie. Predsedovi Komisie Junckerovi sa poďakoval, že sa „pokúša ukončiť dvojitý štandard potravín,“ a zasadil sa za vznik inštitúcie zodpovednej za bezpečnosť potravín.

Navrhol tiež zníženie počtu eurokomisárov zo súčasných 28, čo zodpovedá počtu členských štátov, na 15. Svojich nominantov by sa podľa neho mali vzdať najprv zakladajúce štáty Únie.

V rámci inštitucionálnych reforiem sa francúzskych prezident vyslovil aj za to, aby sa až polovica kresiel v Európskom parlamente vo voľbách v roku 2024 obsadila prostredníctvom transeurópskych kandidátok.

Hoci sa Macron obhajoval solidaritu v utečeneckej kríze, menovite nekritizoval východné štáty Únie. Opätovne len spomenul potrebu harmonizácie migračných a azylových politík, na ktorú by mal dohliadať spoločný európsky azylový úrad. Spoločné európske hranice by zase mala zabezpečovať európska pohraničná polícia. Európsky azylový úrad aj hraničné jednotky – len s menšími právomocami, ako si predstavuje Macron – už existujú.

Obrana, energetika, rozvojová politika

Úplne prvá časť Macronovho prejavu bola venovaná bezpečnosti a obrane. Vyslovil sa za spoločné zásahové jednotky, rozpočet i doktrínu. Žiadal európsku spravodajskú akadémiu a európskeho prokurátora proti terorizmu.

Francúzsky prezident chce posilniť európsku rozvojovú politiku, ktorá by podľa neho mala byť výhradne financovaná z dane z finančných transakcií. Macron sa tiež zasadil za „spravodlivú cenu uhlíka“ a uhlíkovú daň. Tá by sa vyberala na hraniciach Únie v súlade s bojom proti neférovej konkurencii v obchode.

Macron chce vznik európskej agentúry pre „prelomové inovácie“ po americkom vzore aj európskych digitálnych gigantov, ktorí by konkurovali americkým.

„Európsky projekt musíme znovu založiť prostredníctvom občanov a s občanmi,“ povedal v závere svojho prejavu francúzsky prezident. Európske krajiny, „ktoré si to želajú,“ vyzval na zorganizovanie diskusií, aby „Európu naplnili obsahom pred európskymi voľbami v roku 2019.“ Do reformovanej Únie by sa podľa Macrona mohla vrátiť aj Veľká Británia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA