Macron je v defenzíve, plánov na reformu Únie sa nevzdáva

Vo voľbách do francúzskeho Senátu utŕžila prezidentská strana porážku.

Uplynulý víkend nepriniesol pre francúzskeho prezidenta dobré správy.

Jeho nemeckí spojenci – kresťanskí a sociálni demokrati – sú po nedeľných parlamentných voľbách oslabení. Liberáli, ktorí jeho návrhy na reformu eurozóny odmietajú, sú naopak na ceste do vlády. Vo Francúzsku cez víkend demonštrovali proti novému zákonníku práce desaťtisíce ľudí a štrajkové akcie pokračujú aj na začiatku nového týždňa.

Pod očakávania dopadli aj voľby, ktoré sa konali v nedeľu vo Francúzsku. Po čiastkových voľbách bude mať Macronova strana Republika vpred menej senátorov ako pred nimi.

Všetky tieto neúspechy však nemajú definitívnu podobu a nový francúzsky prezident zatiaľ nemusí ustupovať doma ani v zahraničí.

Z Paríža bude hovoriť do Berlína

Do rokovaní o novej koaličnej vláde v Nemecku sa Emmanuel Macron pokúsi vstúpiť prejavom o reforme Európskej únie. Prednesie ho v utorok 26. septembra, len dva dni po voľbách do Bundestagu.

Ako informoval Elyzejský palác, Macron svoju víziu reformy Únie načrtne pred študentmi na parížskej univerzite Sorbonne.

Francúzky prezident v minulosti navrhol vytvorenie novej “investičnej ofenzívy” v eurozóne a zriadenie nového úradu ministra financií eurozóny, ktorý by dohliadal na hospodársku politiku v celom bloku.

Podľa portálu EurActiv.com navrhne Macron rozpočet eurozóny vo výške 4 percentá hrubého národného produktu (HNP) financovaný z daní, ktoré dnes plynú do národných rozpočtov. Rozpočet EÚ má dnes hodnotu 1 percenta HNP.

Merkelová spomenutý návrh bezprostredne neodmietla. S Macronom mali ale rozdielny pohľad na rozsah právomocí tohto ministra. Podľa francúzskeho prezidenta by mal disponovať s rozpočtom stoviek miliárd eur, pričom Merkelová hovorila o rozpočte s “menšou sumou”.

Porážka v menej dôležitej komore

Útechou v porážke v nedeľných senátnych voľbách je pre Macrona fakt, že nešlo o priame hlasovanie a že Senát hrá menej dôležitú komoru ako Národné zhromaždenie.

V čiastkových senátnych voľbách volitelia rozhodovali o 170 kreslách z celkového počtu 348.  Macronova strana dúfala, že po nedeli bude mať 60 senátorov. Výsledok: celkovo ich má 25.

Pred voľbami mala Republika vpred 29 senátorov, pričom vo všetkých prípadoch išlo o odídencov zo strán, za ktoré boli pôvodne zvolení. V nedeľných voľbách získala len 15 nových senátorov. K tým treba pripočítať 10 kresiel, o ktorých sa nerozhodovalo.

Voľby naopak posilnili najväčšiu frakciu v Senáte – pravicových Republikánov – svoje pozície si udržala aj bývalá vládna strana – socialisti. Národný front nezískal žiadnych nových Senátorov.

Vidiek sa Macronových reforiem bojí

Dôvodom volebného neúspechu je nespokojnosť miest a hlavne vidieku s Macronovými reformami. Odráža pokles Macronovej popularity.

Senátne voľby nie sú priame, rozhodujú v nich volitelia, ktorými sú predstavitelia miestnej a regionálnej samosprávy. Ak sú členmi nejakých strán, ide hlavne o konzervatívcov a socialistov, ktorí uprednostnili aj vo voľbách svojich spolustraníkov.

Francúzsky poslanec: Macron nie je populista

Ďalším, politickým dôvodom ich odmietavého postoja ku kandidátom prezidentskej strany sú prvé ohlásené dopady reforiem na vidiecke oblasti. Hlavné menšie mestá pocítia zníženie prostriedkov na zdravotné či sociálne služby.

Za neúspechom Republiky vpred je aj sociológia: V Senáte sú nadproporčne zastúpené menšie sídla, teda vidiek, kde mal Macron výrazne nižšiu podporu ako vo veľkých mestách.

Protesty proti vláde sú rozdrobené

V Paríži organizoval cez víkend svoj protest hlavný ideový odporca vládnej moci: Nepoddajné Francúzsko radikálneho ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona.

Mélenchon nepochodoval sám: pridal sa neúspešný prezidentský kandidát socialistov Benoît Hamon aj časť odborových združení CGT a FO. Tí na začiatku týždňa organizujú menšie štrajkové akcie, ktorými blokujú najmä niektoré cesty a rafinérie.

Na nedeľné protesty podľa organizátorov prišlo 150 tisíc ľudí, podľa polície 30 tisíc.

Pokračujúce protesty proti reforme zákonníka práce sú však rozdrobené. CGT organizovalo vlastnú demonštráciu ako prvé ešte v prvej polovici septembra. Najväčšie odborové združenie CFDT sa zatiaľ oficiálne nepridalo ani k jednému masovému protestu, opatrné je aj vedenie FO, ktoré si chce udržať prednostnú pozíciu pri vyjednávaniach s vládou.

Prezident Macron minulý týždeň podpísal časť vládnych dekrétov s cieľom spružniť trh práce. Ďalšie bude ešte schvaľovať parlament.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA