Merkelová stojí za Junckerovým plánom

Investičný plán neznižuje potrebu štrukturálnych reforiem, prizvukuje nemecká kancelárka.

„Junckerov plán predstavuje zmenu paradigmy v Európskej únii. Podporujeme túto iniciatívu,“ povedala na podujatí Európskej investičnej banky v pondelok nemecká kancelárka Angela Merkelová.

S pomocou 21 miliárd eur v garančnom fonde poskladanom z rozpočtu EÚ a zdrojov Európskej investičnej banky by mal Junckerov plán s účasťou súkromných prostriedkov naakumulovať do roku 2017 315 miliárd eur.

Podľa Merkelovej je plán dôležitým nástrojom na prekonanie slabého rastu v Európe. Nemecko uvoľňuje do investičného fondu aj svoje vlastné dostupné zdroje.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble už avizoval národný príspevok vo výške 10 miliárd eur. Merkelová dodala, že ak to rozpočtová situácia dovolí, objem sa môže navyšovať.

Členské štáty môžu do investičného fondu prispievať na dobrovoľnej báze. Komisia zároveň prisľúbila, že si tieto príspevky nebude započítavať do štátneho deficitu.  

Ani Merkelová ale nepovažuje Junckerov plán za všeliek pre posilnenie konkurencieschopnosti Európy, špeciálne eurozóny. Potrebné je podľa nej pokračovať s rozpočtovou konsolidáciou a štrukturálnymi reformami.

„Očakávame, že odteraz sa budú všetci držať zavedených pravidiel,“ konštatovala. Konzistentné úspory a rast sa podľa nej nevylučujú.

Kancelárka apelovala aj na viac otvorenosti v rokovaniach o obchodnej dohode so Spojenými štátmi (TTIP) aj v diskusii o dohode s Kanadou CETA, ktorá sa už nachádza tesne pred ratifikáciou. Jeden pohľad do Ázie podľa nej stačí na to, aby sme videli čo sa na poli obchodných dohôd deje. Ekonomické mocnosti ako Čína a Spojené štáty ich uzatvárajú aktívne.

„Budeme intenzívne spolupracovať s Európskou komisiou aby sme dohody CETA a TTIP posnuli ďalej. Časový priestor na to nie je neobmedzený,“ vyhlásila.

Práca pre členské štáty

Podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera sa Európa nachádza v investičnej priepasti, čo sa netýka len krajín najviac postihnutých krízou ale aj Nemecka. Úroveň investícií v EÚ je na úrovni 15 % oproti roku 2007.

Ideálny scenár hovorí, že Junccerov plán  môže zvýšiť hospodársku výkonnosť až o 415 miliárd eur a vytvoriť 1,3 milióna pracovných miesť v horizonte najbližších 3 rokov. Prioritami plánu sú doprava, energetika, výskum a digitálna ekonomika.

Juncker by rád vidiel viac úsilia na strane členských štátov. „Ktokoľvek verí, že investície stačia na to, aby vytvorili rast sa mýli,“ vyhlásil. Členské štáty musia zlepšiť celkovú investičnú klímu, znížiť byrokraciu, pracovať na energetickej únii a digitálnom vnútornom trhu.

„Ak nebude rovnaké odhodlanie v tomto, plán zostane len plánom,“ varuje.

500 miliárd ročne

Prezident Európskej investičnej banky Werner Hoyer odhaduje investičné potreby v EÚ na viac ako 500 miliárd eur ročne, z toho 130 miliárd len na výskum a vývoj. Európa zaostáva za svojimi medzinárodnými konkurentmi v mnohých oblastiach „Prebieha nová priemyselná revolúcia,“ hovorí Hoyer. „Je načase nechať krízový model za nami.“

Hoyer aj Juncker tvrdia, že legislatívna práca na investičnom balíku bude hotová do leta, pričom na jeseň by mal začať reálne fungovať. Obaja opakovane prízvukovali, že bez zapojenia členských štátov a súkromného sektora plán nemá šancu na úspech.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA