Minister školstva chce zvýšiť platy učiteľov aj zrušením dlhovej brzdy

Na platy učiteľov chce dať o 70 miliónov eur viac. Riešením môže byť podľa neho aj zmena ústavného zákona o dlhovej brzde.

Ak štátny rozpočet dovolí, na platy učiteľov by mohlo ísť približne o 70 až 80 miliónov eur viac. Podobne, ako tomu bolo tento rok pri päťpercentnom zvýšení platov, vyhlásil minister školstva Peter Pellegrini (Smer-SD) po včerajšom rokovaní vlády.

"Určite pôjde minimálne o nejakú takúto sumu, ak samozrejme rozpočet dovolí, aby sme takúto sumu na platy učiteľov dali," spresnil .

Musí však nájsť spôsob, ako zvýšiť platy pedagógov. Do úvahy spadá aj možnosť zmeny ústavného zákona o dlhovej brzde.

"Ak takýto model nenájdeme, tak budeme musieť hľadať nejaké aj takéto riešenia a uchádzať sa v parlamente asi o pomoc, ale samozrejme nie je to zákon, ktorý spadá do mojej kompetencie," uviedol Pellegrini. Diskusiu chce v prvom rade otvoriť s ministrom financií, dodáva.

Šéf rezortu školstva verí, že ak by prišlo na úpravu ústavného zákona, poslanci budú ochotní takúto zmenu pre učiteľov podporiť.

 "Ale ešte to je teraz predčasné, nechajte nám ešte pár týždňov čas, aby sme spolu s ministrom financií hľadali možnosti, a v prípade, že ich nenájdeme, potom spustíme celý rad rokovaní," dodal Pellegrini.

Verejný dlh Slovenska narastá

Z najnovšej analýzy Poštovej banky vyplýva, že verejný dlh Slovenska postupne narastá. Stále sa však nachádza medzi menej zadlženými štátmi EÚ.

Kým dlh SR predstavoval na konci prvého kvartálu 2014 7800 eur na obyvateľa, v eurozóne to bolo až 27.700 eur a v únii ako celku 22.800 eur na hlavu.  Verejný dlh Slovenska sa ku koncu prvého štvrťroka 2014 vyšplhal na úroveň 58,4 % hrubého domáceho produktu (HDP).  

Poštová banka vychádzala z aktuálnych údajov Eurostatu.

"Ide o historicky najvyšší verejný dlh vyjadrený ako podiel na HDP našej krajiny. Maastrichtská hranica stanovená na úrovni 60 % HDP je teda už takpovediac na dosah. Z hľadiska spustenia takzvanej dlhovej brzdy však bude podstatné, aký dlh vykáže Slovensko na konci roka. Ak by totiž neklesol pod 57 % HDP, vláda by musela v roku 2015 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom," upozorňujú analytici Poštovej banky.

Opozícia diskusie nevylučuje

"O zmene ústavného zákona o dlhovej brzde si dokážeme predstaviť v budúcnosti diskusiu, avšak výsostne na odbornej úrovni a mala by sa týkať predovšetkým metodiky či technických zmien v zákone," hovorí podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna..

Podobne sa vyjadrujú aj liberáli zo SaS. Tí už v minulosti avizovali, že si vedia predstaviť zmenu dlhovej brzdy tak, aby sa netrestal výhodný predaj štátnych dlhopisov na krytie budúceho dlhu. Postup ministra školstva sa im však nepozdáva.  "Predpokladom rokovaní je elementárna dôvera rokujúcich strán. Výroky ministra Pellegriniho smerujú proti vytváraniu takejto dôvery, lebo sú nefér voči učiteľom aj voči spoločnosti," uvádza vo vyhlásení SaS.

Ministerstvo financií nebude požadovať zmenu zákona

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) uviedol, že on zmenu zákona o dlhovej brzde požadovať nebude.  Informuje o tom portál info.sk.

"Je však pravdou, že aj v situácii, keby sme mali na budúci rok vyrovnaný rozpočet, tak vzhľadom na zmrazenú výdavkovú obálku miest a obcí, cez ktoré sa platia školy a školské zariadenia, je obrovský problém dodržať zákon a zároveň zvýšiť platy," povedal Kažimír.

Nevylúčil, že tá téma napokon skončí aj v Národnej rade. "Je na strane dotknutých, to znamená, na strane učiteľov, školských odborov, ale aj miest a obcí, aby túto tému nastolili," dodal.

Tlačový odbor Ministerstva financií pre EurActiv.sk uviedol: "MF SR uvedené rokovanie týkajúce sa zmeny ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti neiniciovalo. Pokiaľ bude takéto rokovanie zo strany ministerstva školstva navrhnuté MF SR sa ho zúčastní."

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA