Ministri dali finálny súhlas s bankovým dohľadom ECB

Ministri financií sa dohodli na udelení rozsiahlych právomocí dohľadu Európskej centrálnej banke. Otázka riešenia problémových bánk však ostáva ďalej otvorená.

Po takmer roku a pol od predloženia návrhu ministri dali svoj finálny súhlas s regulačnou úlohou Európskej centrálnej banky, čo je prvý pilier bankovej únie. Od svojich výhrad proti väčšej právomoci ECB upustila Veľká Británia, ktorá sa obávala vplyvu jej kontroly na londýnske finančné centrum.

„Napísali sme regulačnú históriu,“ reagoval komisár pre vnútorný trh Michel Barnier. „Ide o významný krok, začiatok novej éry dohľadu na bankami eurozóny."

Päť rokov od začiatku finančnej krízy mnohé európske banky stále čelia problémom, ktoré brzdia ekonomiku eurozóny postupne zotavujúcu sa z recesie.

Členské štáty sa preto snažia dohodnúť na ďalšom veľkom integračnom kroku vytvorením rámca pre bankový systém hlavne pre eurozónu, ktorý by dohliadal nad bankami a tiež hľadal spoločné riešenia ich problémov.

Ministri získali britskú podporu pre dohľad nad bankami eurozóny, kde bude hlavnú rolu hrať ECB. Vytvorenie systému už schválil aj Európsky parlament, takže centrálna banka sa budúci rok môže chopiť svojich nových úloh. Ide o podmienku priamej rekapitalizácie bánk cez trvalý euroval.

Avšak výkon dohľadnej roly ECB môže mať len malý vplyv, kým nebude dohoda na riešení problémových bánk, čo je druhý pilier bankovej únie. Diskusiu o tom, ako zaplatiť za záchranu a likvidáciu bánk, ktoré sa dostanú do ťažkostí brzdí Nemecko.

Minister financií Wolfgang Schäuble zmaril nádeje, že trvalý euroval by bankám pomáhal priamo bez toho, aby domáce vlády boli zodpovedné za vrátenie pomoci. Takýto krok je podľa jeho slov v súčasnosti nepravdepodobný.

V období 2008 – 2011 EÚ na záchranu svojich bánk vynaložila takmer tretinu svojho ekonomického výkonu, pričom sa spoliehala na peniaze daňových poplatníkov. V prípade Írska problémy bánk pritom krajinu takmer zruinovali.

Otázka ako zaplatiť za riešenie bánk je osobitne pálčivá práve pre Írsko a tiež Španielsko. Pripravujú sa na ukončenie svojej závislosti od medzinárodnej pomoci na podporu svojich bánk. Ani jedna z krajín by programy nechcela obnoviť.

Schäuble hlavnú prekážku pre nasmerovanie pomoci eurozóny do bánk ilustroval prirovnaním k tomu, ako Írsko v minulosti v referendách odmietalo európske iniciatívy. „V Nemecku na to potrebujeme zmeniť právne predpisy, čo je rovnako zložité ako referendum v Írsku,“ vysvetlil.

Európski lídri sa budúci týždeň stretnú na dvojdňovom summite v Bruseli. Ministrom financií pritom dali úlohu dosiahnuť dohodu na druhom pilieri bankovej únie do konca roka.

Dovtedy však ostáva už len desať pracovných týždňov, takže pred nimi stojí neľahká úloha. Nemecko sa totiž obáva, že výsledkom by mohla byť schéma, pri ktorej bude musieť zaplatiť finálny účet.

Nesplácané úvery

Francúzsko, Španielsko a Taliansko na druhej strane žiadajú okamžitý záväzok eurozóny, že bude stáť za slabými bankami bez ohľadu na to, kde sú.

Francúzsky minister financií Pierre Moscovici vo svojej knihe Berlín obvinil, že budovanie bankovej únie zdržuje preto, aby ochránil svoj „zvláštny“ finančný systém regionálnych bánk „tesne prepojený s miestnymi politickými kruhmi“.

Banková únia, ktorú ekonómovia považujú za takú dôležitú ako vytvorenie eura pred desiatimi rokmi má pomáhať krajinám vyrovnať sa s problémami v bankách skôr ako sa dostanú mimo kontrolu.

Európski lídri by radi označili Írsko a Španielsko za úspešné príklady riešenia krízy po štyroch rokoch ekonomických turbulencií, ktoré začali v Grécku po tom, čo Atény priznali obrovské prešľapy v rozpočte, čo celý blok s eurom konfrontovalo s hrozbou neprežitia spoločnej meny.

Hoci ECB sľúbila, že bude nakupovať štáte dlhopisy, aby upokojila paniku ohľadom budúcnosti eura, mnohé banky čelia obrovskému objemu úverov, ktoré nemusia byť splatené.

Medzinárodný menový fond odhaduje, že len Španielsku a Taliansku v najbližších dvoch rokoch hrozia 230-miliardové straty na úveroch firmám.

ECB ešte predtým, ako sa ujme dohľadu nad bankami v eurozóne, uskutoční tretie záťažové testy v 130 najväčších finančných ústavoch bloku. Ide o poslednú šancu odhaliť potenciálne problémy. Nové testy budú preto oveľa prísnejšie ako predchádzajúce, ktoré boli označené za fiasko vzhľadom na to, že nimi prešli aj írske banky len pár mesiacov predtým ako sa krajina kvôli ich problémom ocitla na pokraji bankrotu.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA