Ministri financií zvážia, ako zaplátať bankový sektor po záťažových testoch

Šéfovia rezortov financií eurozóny budú rokovať o spôsoboch, ako vyplniť finančné medzery, ktoré môžu odhaliť budúcoročné záťažové testy. Kým južné štáty sú za využívanie trvalého eurovalu, sever je proti.

Nikto zatiaľ nepozná skutočný rozsah potenciálnych strát bánk v Európe. Medzinárodný menový fond však tento mesiac upozornil, že nepôjde o zanedbateľný problém. Len španielske a talianske banky totiž čelia 230-miliardovým stratám v najbližších dvoch rokoch na nesplatených úveroch firmám.

Európska centrálna banka už budúci rok vykoná ďalšie kolo záťažových testov. „Efektívnosť tohto procesu bude závisieť od dostupnosti potrebných opatrení pre rekapitalizáciu bánk. Okrem iného aj prostredníctvom verejného zásahu,“ uviedol v piatok prezident ECB Mario Draghi. „Tieto opatrenia musia byť dohodnuté predtým ako dospejeme k záveru nášho hodnotenia,“ dodal.

Ministri financií na dnešnom stretnutí v Luxemburgu teda budú hľadať odpovede na otázku, ako vyplniť potenciálne finančné diery, ktoré sa môžu pri testoch odhaliť. Nezúčastní sa ho však zrejme nemecký šéf rezortu financií Wolfgang Schäuble pre prebiehajúce rokovania o novej vláde.

Predchádzajúce záťažové  testy boli označené za fiasko vzhľadom na to, že írske banky nimi prešli a pár mesiacov po tom, musel Dublin pre dieru v bankovom sektore požiadať o medzinárodnú pomoc v snahe vyhnúť sa bankrotu.

Záťažové testy sú pritom zásadné v čase, keď sa eurozóna usiluje o vybudovanie bankovej únie. Jej tri piliere tvorí jednotný dohľad pod patronátom ECBmechanizmus riešenia bánk v krízesystém garancie vkladov.

„Riešenie musíme nájsť teraz. Ďalšia finančná kríza nebude na nás čakať,“ uviedol komisár pre vnútorný trh Michel Barnier, ktorý vyzval k rýchlejšiemu pokroku v pomalých rokovaniach.

Jednou z bŕzd je Veľká Británia, ktorá sa opakovanie odmietla zapojiť do prvého piliera bankovej únie umožňujúceho monitorovanie bánk zo strany ECB.

Napriek dohode Londýn opäť žiada ďalšie ubezpečenie od ministrov, že britské banky nebudú čeliť dohľadu centrálnej banky eurozóny. Briti euro nemajú a svoju menovú politiku riadia sami.

Spojené kráľovstvo by spojenca mohlo nájsť v Berlíne, ktorý si ho chce udržať na svojej strane v snahe zabrániť prísnejším emisným pravidlám EÚ, aby tak ochránil svojich výrobcov luxusných áut.

ECB preberie svoju úlohu orgánu dohľadu budúci rok a záťažovým testom podrobí zhruba 130 bánk. Eurozóna sa len pomaly spamätáva z recesie a ak si nevytvorí finančnú rezervu na riešenie prípadných dôsledkov, bude to mať negatívny vplyv na krehkú dôveru investorov, úverový tok a obnovu.

Na druhej strane však stojí otázka, kto zaplatí účet za finančné diery v krajinách ako Španielsko či Taliansko. Madrid a Rím preto presadzujú využívanie trvalého eurovalu. Nemecko či Fínsko však trvajú na tom, že každá krajina by si mala zaplatiť svoj účet.

Vyčistenie bánk by pritom nemalo byť také bolestivé ako pred piatimi rokmi, pretože možno očakávať, že podľa vzoru Cypru sa do znášania nákladov budú musieť zapojiť aj veritelia. Ak to však nebude stačiť, budú musieť zakročiť aj vlády.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA