Ministri odkazujú Francúzsku a Grécku: Plňte si záväzky

Ministri financií eurozóny dôrazne pripomenuli Parížu, že „Francúzsko musí plniť záväzky, ktoré mu vyplývajú z Paktu stability a rastu“. Apelovali tiež na Grécko, aby čo najviac vyťažilo z bolestivých úsporných opatrení.

Výzva zo strany partnerov Francúzska v eurozóne prichádza po tom, čo prezident Francois Hollande naznačil, že bude od Bruselu žiadať viac priestoru na ozdravenie štátnych financií. Hollande chce, aby EÚ pri analýze deficitu zohľadnila prebiehajúce štrukturálne reformy.

„Je nesmierne dôležité, aby Francúzsko konalo zodpovedne a zabezpečilo udržateľnosť verejných financií,“ reagoval eurokomisár pre ekonomiku Olli Rehn. O údajnej žiadosti Paríža, aby krajina dostala viac času sa v euroskupine nič nevie. „Len na osvieženie pamäti, termín pre Francúzsko sa posúval už dva krát,“ dodal Rehn.

Podľa šéfa euroskupiny Jeroena Dijsselbloema si je Francúzsko vedomé svojich záväzkov. „Plne súhlasím s prezidentom Francúzska, že je v záujme Európy, aby bolo Francúzsko silné. Avšak Francúzsko musí plniť záväzky, ktorú mu vyplývajú z Paktu stability a rastu,“ odkázal Dijsselbloem.

Paríž prisľúbil, že v roku 2015 bude deficit francúzskeho štátneho rozpočtu najviac 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Konsolidácia francúzskych verejných financií je však pomalšia, než sa plánovalo. Krajina už vlani hospodárila s vyšším schodkom, než prisľúbila. Francúzsko minulý rok znížilo rozpočtový deficit na 4,3 % HDP, plán bol 4,1 %.

Ľavicové krídlo v rámci francúzskej Socialistickej strany žiada Hollanda, aby ignoroval požiadavky EÚ a pakt stability. Výzva je reakciou na výsledok nedeľňajšieho druhého kola komunálnych volieb vo Francúzsku, v ktorom socialisti utrpeli porážku.

Pokiaľ ide o Grécko, euroskupina dospela k zásadnému rozhodnutiu po siedmich mesiacoch rokovaní o revízii gréckeho záchranného programu a uvoľnila pre Atény ďalšiu tranžu v hodnote 8,3 miliardy eur.

Do konca mesiaca Grécko dostane 6,3 miliardy eur a zvyšné dve miliardy sa uvoľnia na dvakrát do konca júla v prípade, ak Atény splnia podmienky, ktoré dostali. V polovici mája musí Grécko splatiť veriteľom dlh niekoľko miliárd eur.

Grécky parlament pritom len tesne podporil ďalší balík reforiem, aby mohla krajina túto úverovú pomoc dostať. Reformy sa týkajú napríklad liberalizácie trhu práce a posilnenie konkurencie v niektorých častiach maloobchodného sektoru.

„Najdôležitejším krokom pre Grécko teraz bude, aby implementovalo štrukturálne reformy,“ povedal prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi.

Grécke  odbory vyzývali obyvateľov na protestné akcie v Aténach. „Snaha vlády presvedčiť európskych ministrov financií, že Gréci akceptujú opatrenia Trojky v oblasti trhu práce nesmie zostať bez odozvy,“ vyhlásil najväčší grécky odborový zväz GSEE.

Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo EÚ a Medzinárodný menový fond požiadať o úverovú pomoc.

Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovej hodnote 240 miliárd eur. Grécka vláda výmenou za pomoc masívne škrtila výdavky, znížila dôchodky a mzdy, a zvyšovala dane.

Podľa Dijsselbloema by sa Grécko rado vyhlo žiadosti o tretí záchranný program. Zatiaľ však podľa neho nie je možné povedať, či sa krajina bez ďalšej pomoci zaobíde. "V súčasnosti nevidíme potrebu tretieho programu. Dúfam, že to tak aj zostane,“ uviedol rakúsky minister financií Michael Spindelegger.

(EurActiv/Reuters/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA