Nad Gréckom stále visí otázka udržateľnosti dlhu

Grécko chce v druhej polovici roka otestovať trhy aukciou dlhopisov a ukončiť záchranný program. Udržateľnosť dlhu však stále nie je zaručená a bez ďalších opatrení balík medzinárodnej pomoci zrejme neuzavrie.

Doteraz dohodnutá pomoc Grécku od roku 2010, vrátane bilaterálnych pôžičiek, pomoci z eurovalov a od Medzinárodného menového fondu dosiahla 240 miliárd eur. Spájajú sa s ňou však prísne podmienky, no krajina nastavené ciele nezvládla naplniť. Eurozóna pritom opakovane potvrdila, že Grécku bude pomáhať dovtedy, kým sa nevráti na finančné trhy, ale len ak sa bude držať záchranného programu.  

V roku 2011 teda pristúpili na default časti gréckeho dlhu, na ktorom sa zúčastnil aj súkromný sektor (EurActiv, 22/07/2011). Veritelia boli aj potom nespokojní s pokrokom, ktoré Atény dosahujú pri napĺňaní podmienok. V polovici roka 2012 pomoc zmrazili vzhľadom na vychýlenie sa od cieľov. Medzinárodní veritelia následne takmer polroka hľadali spôsoby, ako opäť pomôcť znížiť grécky dlh.

Krajina dostala viac času na konsolidáciu, aby ekonomika mala priestor na oživenie, znížili úrokové sadby a predĺžili splatnosť bilaterálnych úverov a pôžičiek z eurovalu (EurActiv, 27/11/2012). Rovnako posunuli termín na dosiahnutie 120-percentného dlhu o dva roky na 2022.

V priebehu roka 2013 však ministri financií uvoľňovali tranže pomoci krajine s ultimátami, odkladom a s ďalším podmienením. MMF dokonca pohrozil, že odstúpi od podieľania sa na záchrannom balíku, aby neporušil svoje vlastné pravidlá vyžadujúce, aby mal dlžník zabezpečené financovanie rok dopredu (EurActiv, 09/07/2013).

Nemecký minister Wolfgang Schäuble následne v auguste otvorene pripustil, že po vypršaní súčasnej pomoci koncom roka 2014 budú veritelia musieť zvážiť ďalšiu pomoc krajine. Odborníci zároveň upozornili, že na udržateľnosť dlhu bude treba prijať nové opatrenia na jeho zníženie.  

Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem v reakcii na slová nemeckého ministra financií tiež pripustil, že Grécku sa do konca roka 2014 nepodarí vyriešiť všetky problémy, takže bude potrebné poskytnúť mu ďalšiu pomoc.

Ani podľa komisára pre menové záležitosti Olliho Rehna, sa nové záchranné pôžičky vylúčiť nedajú. Zároveň však dodal, že nie sú jedinou možnosťou ako krajine pomôcť. V hre je ešte napríklad predĺženie splatnosti úverov alebo zníženie úrokových sadzieb (EurActiv, 22/08/2013).

Grécky premiér Antonis Samaras pritom vo svojom novoročnom prejave vyhlásil, že krajina záchranný program tento rok ukončí. Zložitým vyjednávaniam o rešktrukturalizácii dlhu či dokonca haircute sa však podľa odborníkov zrejme nevyhne. Ten sa pohybuje okolo 190 % HDP.

Ako minulý týždeň pre magazín Spiegel upozornil šéf eurovalu (ESM) Klaus Regling, z pohľadu trvalého záchranné fondu reštrukturalizácia nie je po poslednom predĺžení splatnosti možná. Málo priestoru vidí aj v prípade ostatných veriteľov. MMF napríklad nemôže znížiť úroky.

„Možno je malý priestor pre manévrovanie v prípade bilaterálnych pôžičiek z prvého záchranného balíka. Záleží však na rozhodnutí krajín eurozóny,“ vysvetlil Regling.

Viaceré inštitúcie, vrátane MMF však poukazujú, že jediným krokom, ktorý v prípade Grécka bude viesť ku skutočnej zmene a zlepšeniu hospodárskeho stavu, je odpísanie časti dlhu. Grécky minister financií Jannis Stournaras minulý týždeň v rozhovore pre denník Financial Times priznal, že ešte počas turbulentných vyjednávaní o uvoľnení zmrazenej pomoci v roku 2012 čelil tlaku zo strany MMF, aby lídrov eurozóny požiadal o akceptovanie haircutu gréckeho dlhu. „Schäuble mi povedal: Jannis, zabudni na to,“ priznal minister.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA