Najhmatateľnejším dôsledkom krízy je nárast chudoby zamestnaných

Najhmatateľnejším sociálnym dôsledkom krízy je značný nárast chudoby medzi zamestnanými ľuďmi v produktívnom veku, vyplýva to z Prieskumu zamestnanosti a sociálneho rozvoja v Európe za rok 2013.

Eurozóna prekonala recesiu a rekordný rast nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi sa stabilizoval. Anemický ekonomický rast však zrejme veľa nových pracovných miest neprinesie.

Rastúcim životným ťažkostiam v podobe chudoby či vylúčenia v súčasnosti čelí takmer štvrtina populácie EÚ. Stúpa aj chudoba medzi zamestnanými ľuďmi, ktorí sú často nútení pracovať menej hodín a/alebo za nižšiu mzdu.

Podľa Prieskumu zamestnanosti a sociálneho rozvoja v Európe za rok 2013 je práve rastúca chudoba zamestnaných jedným z najhmatateľnejších sociálnych dôsledkov hospodárskej krízy. Takýto vývoj sa týka aj Slovenska, ktoré sa zaradilo do skupiny krajín so silným nárastom. 

Dokument však upozorňuje, že na zvrátenie tohto stavu nemusí stačiť ani postupné znižovanie úrovne nezamestnanosti, ak bude pokračovať polarizácia miezd najmä pre neustále rozširovanie práce na kratší pracovný čas.

Nástup do zamestnania podľa správy môže pomôcť dostať ľudí z chudoby, no platí to len pre polovicu prípadov. Závisí to totiž aj od typu práce, zloženia domácnosti a postavenia partnera na pracovnom trhu.

„Musíme sa zamerať nielen na vytváranie pracovných miest, ale aj kvalitu týchto pracovných miest, ak máme dosiahnuť trvalo udržateľnú obnovu, ktorá zníži nielen nezamestnanosť, ale aj chudobu“, zdôraznil komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.

Vplyv sociálnych dávok a dávok v nezamestnanosti

Súčasťou prieskumu je aj analýza vplyvu sociálnych dávok na pravdepodobnosť návratu zo zamestnania. V záveroch konštatuje, že ľudia, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti majú vyššiu pravdepodobnosť získať pracovné miesto ako ľudia, ktorí tieto dávky nepoberajú.

To platí napríklad pre systémy dávok navrhnutých tak, aby sa postupne znižovali podmienených požiadavkou aktívne si hľadať prácu. „Tieto systémy dokážu zvyčajne lepšie zosúladiť zručnosti s potrebami trhu práce a tým umožniť obsadenie kvalitnejších pracovných miest, čo následne pomáha ľuďom vymaniť sa z chudoby,“ píše sa v dokumente.

Výška výdavkov na dávky v nezamestnanosti pritom vo všetkých štátoch stúpla v roku 2009, vo väčšine aj v roku 2010, no následne začala v niektorých klesať, vrátane tých, kde nezamestnanosť stále rástla (napr. Slovensko, Španielsko či Veľká Británia).

Správa tiež poukazuje na to, že významná časť nezamestnaných (napríklad v Poľsku a Bulharsku) nepoberá ani dávky v nezamestnanosti, ani sociálnu pomoc a je odkázaná na pomoc rodiny alebo nelegálnu prácu. Táto skupina si podľa správy nájde zamestnanie ťažšie, lebo je menšia pravdepodobnosť, že sa na nich zamerajú aktivačné opatrenia a zároveň nemajú žiadnu povinnosť si hľadať prácu, aby mohli ďalej dávky poberať.

Rodové rozdiely

Keďže kríza zasiahla najmä sektory, v ktorých dominujú muži, došlo k zníženiu rodových rozdielov, ktorým tradične čelia ženy. Zotrvávajú však v zastúpení na trhu práce, odmeňovaní a riziku chudoby.

„Ženy okrem toho odpracujú stále menej hodín ako muži, a hoci to môže zohľadňovať individuálne preferencie, výsledkom sú menšie kariérne možnosti, nižšie mzdy a nižšie dôchodky, nedostatočné využitie ľudského kapitálu a znižovanie hospodárskeho rastu a prosperity,“ poukazuje správa.

Medzi členskými krajinami panujú výrazné rozdiely. Kým v jedných je podiel pracujúcich žien vysoký, no majú kratší pracovný čas (Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo), v iných je zas pracujúcich žien menej, no pracujú dlhšie (krajiny strednej a východnej Európy, Španielsko a Írsko).

Len severské a pobaltské štáty zatiaľ dosiahli vyváženosť medzi vysokou zamestnanosťou žien a počtom odpracovaných hodín.

Sociálny rozmer HMÚ

Práve rastúce rozdiely medzi členskými štátmi či už z makroekonomického, sociálneho pohľadu alebo v prípade zamestnanosti podľa dokumentu ohrozujú ciele EÚ, že podpora hospodárskeho zbližovania bude v prospech všetkých členov a občanov.

Ako sa však ukázalo súčasné problémy sa objavili už v prvých rokoch existencie eura, keď sa nevyvážený rast v niektorých členských štátoch založený na akumulácii dlhu poháňanej nízkymi úrokovými sadzbami a silným prílevom kapitálu často spájal s neuspokojivým vývojom produktivity a konkurencieschopnosti.

Krajiny eurozóny následne v snahe o znovunadobudnutie konkurencieschopnosti sa bez možnosti devalvácie meny môžu spoliehať len na vnútornú cez kontrolu rastu miezd a cien. Táto politika sa však odráža v zvýšenej nezamestnanosti a sociálnych ťažkostiach.

V snahe o zacelenie nedostatkov v architektúre eurozóny bol načrtnutý ambiciózny plán prehlbovania integrácie medzi krajinami. Avšak vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a rastúcu chudobu Európska komisia zdôraznila nevyhnutnosť jej sociálneho rozmeru, pričom navrhla posilnený dohľad nad zamestnanosťou a vývojom v sociálnej oblasti. Ako uzatvára správa v dlhodobom horizonte by súčasné nástroje mohla doplniť fiškálna kapacita, ktorá by slúžila na dočasnú podporu krajín zasiahnutých individuálnymi hospodárskymi šokmi.

„Bez ohľadu na naše nádejanie sa, že kríza v Európe narazila na dno, faktom je že nezamestnanosť a sociálne podmienky sa nezlepšia bez efektívne silných verejných politík, hlbšej integrácie eurozóny a väčšej solidarity v rámci spoločnosti,“ zdôraznil komisár pre zamestnanosť László Andor.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA