Nemecký pragmatizmus brzdí dobudovanie eurozóny

Status quo môže problémy Hospodárskej a menovej únie ešte viac prehĺbiť, varuje slovenský rezort financií.

Nemecko nesúhlasí s nápadom rozsiahlej reformy európskej Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) s vlastným rozpočtom a ministrom financií. Vyžadovalo by si to totiž zmeny v zmluvách EÚ, čo je v súčasnosti podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho nereálne.

Pokračovať bez zmeny však môže problémy eurozóny ešte viac prehĺbiť, upozorňuje slovenský rezort financií.

Na neformálnom zasadnutí Rady Ecofin, ktoré sa koná raz za pol roka v rámci rotujúceho predsedníctva, sa ministri financií tradične venujú širším strategickým témam. Vo Vallette diskutovali okrem budúcnosti eurozóny aj o problémoch bankového sektora či investičnej podpore pre africké krajiny.

Dôležitá (a kontroverzná) téma

O ďalšom smerovaní HMÚ hovorili ministri aj vo svetle nedávno predstavenej bielej knihy o budúcnosti Európy. Ich názory by mala Komisia zobrať do úvahy pri príprave jedného z piatich „diskusných dokumentov“, ktoré budú spolu tvoriť tzv. novú „víziu pre Európu“.

Komisia odkladá „novú víziu pre Európu“ do decembra

Po finančnej a dlhovej kríze je dobudovanie menovej únie jednou z najpálčivejších otázok. Hovorí sa najmä o novom stabilizačnom mechanizme – vybudovaní rozpočtovej kapacity eurozóny – a najnovšie aj o vytvorení stáleho postu predsedu Euroskupiny.

Názory členov HMÚ sa však v týchto otázke výrazne líšia, čo sa po septembrovom neformálnom zasadnutí v Bratislave potvrdilo aj vo Vallette.

Slovensko za integráciu

Slovensko patrí do klubu štátov, ktoré hospodársku integráciu dlhodobo podporujú, píše v stanovisku pre EurActiv.sk slovenský rezort financií.

„Ministerstvo financií SR dlhodobo zastáva názor, že súčasná architektúra Hospodárskej a menovej únie je nedokončená. Predlžovanie súčasného status quo fungovania HMÚ môže v dlhodobom horizonte prehĺbiť problémy celej eurozóny“.

Rezort financií preto „podporuje zmysluplnú aj hlbšiu integráciu HMÚ v oblastiach, ktoré posilnia fungovanie a odolnosť HMÚ, ako napríklad Banková únia, Únia kapitálových trhov, Fiškálna únia prostredníctvom vytvorenia nástrojov na tlmenie hospodárskych šokov“.

Pragmatik Schäuble

Zásadné zmeny však tak skoro očakávať netreba, upozornil vplyvný nemecký minister Wolfgang Schäuble. Rozsiahle reformy alebo úpravy zmlúv sú totiž podľa neho v súčasnosti nepriechodné.

„Sústreďme sa radšej na pragmatické riešenie najväčších problémov Európy,“ povedal po zasadnutí. Ako priority uviedol utečeneckú krízu a stabilizáciu eura, kde riešenie vidí najmä v uplatňovaní platných pravidiel.

Zdôraznil, že priestor pre ďalšiu evolúciu menovej únie je podľa platného európskeho práva výrazne obmedzený.

Riešiť migráciu investíciami

Zhodu ministri našli v otázke hospodárskych príčin migračnej krízy. Dohodli sa preto na podpore investícií v Afrike cez tzv. vonkajší investičný plán, ktorý Komisia predstavila ešte minulý rok.

Podľa Schäubleho si Európa môže dlhodobo udržať blahobyt len vtedy, ak sa bude starať o vývoj v susedných regiónoch.

„Investičné prostredie a vo všeobecnosti ekonomický rozvoj v spojitosti s politickou stabilitou ovplyvňuje do značnej miery legálne a ilegálne migračné toky do EÚ,“ vysvetľuje slovenské ministerstvo financií.

Čo s nesplácanými úvermi?

Ministri financií spolu s guvernérmi centrálnych bánk hovorili aj o aktuálnom probléme s nesplácanými úvermi v Európe. Takzvané non-performing loans (NPLs) trápia najmä banky v južných štátoch eurozóny.

Najväčší problém majú talianske banky, ktoré sú zaťažené viac než 360 miliardami eur v nesplácaných úveroch. Celková hodnota takýchto pôžičiek v EÚ je viac než jeden bilión eur.

„Vysoká miera nesplácaných úverov môže mať negatívny vplyv aj na krajiny, ktoré aktuálne nečelia takémuto problému (vrátane SR), avšak primárna zodpovednosť za riešenie je na členských štátoch,“ píše slovenský rezort financií.

„Každý by si mal urobiť domácu úlohu a poriadok, tak ako sme to urobili my pred rokmi, kedy došlo k reštrukturalizácii bankového sektora na Slovensku“, uviedol ešte pred zasadnutím slovenský minister financií Peter Kažimír.

Rezort financií však zdôrazňuje, že vzhľadom na riziko negatívneho vplyvu na ostatné štáty je nevyhnutná aj jednotná európska koordinácia. Malo by ísť najmä o posilnenie dohľadu či podporu sekundárnych trhov s kapitálom.

Čítajte aj: Banková reforma: Komisia chce odolnejšie banky

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA