Investície: Peňazí je dosť, potrebujeme zrelé projekty

Slovensko môže na infraštruktúre projekty čerpať z dvoch európskych zdrojov – z Nástroja na prepájanie Európy a tzv. Junckerovho balíka. V obchod prípadoch sa ale príliš na istú národnú alokáciu spoliehať nemôže.

Junckerov balík

Investičný balík v hodnote 315 miliárd eur, s ktorým prišiel nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, má predovšetkým reagovať na slabú investičnú dôveru v EÚ.

„V roku 2014 sa investovalo ako viac ako o 400 miliárd menej ako v roku 2007,“ ilustruje situáciu podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Ako hovorí, projekty financované z balík sa budú posudzovať podľa niekoľkých základných kritérií – či sú zrelé a či majú potenciál získať súkromné investície – tzv. pákovací efekt. Ten Európska komisia vidí na úrovni 1:15, teda jedno investované euro z európskych peňazí prinesie dodatočných 15 eur v súkromných investíciách.

Šefčovič hovorí, že skúsenosti expertov Európskej investičnej banky z minulého obdobia ukazujú, že je možné dosiahnuť aj pomer až 1:18 či 1:20, odhad Komisie preto považuje za „konzervatívny a realizovateľný.“

Junckerov balík hľadá projekty nad 100 miliónov eur, ktoré môžu byť realizovateľné v horizonte rokov 2015 až 2017, čo de facto znamená, že už musia byť pripravené.

Podľa Šefčoviča, ak sa balík osvedčí a podarí sa tento systém hospodárenia rozbehnúť, finančné záruky by sa mohli predĺžiť aj na dlhšie obdobie.

Slovenské priority v Junckerovom balíku

Slovenská republika podľa podpredsedu Komisie zohrala pozitívnu úlohu pri diskusii o tom, ako má Európsky fond pre strategické investície fungovať. Ocenil prácu Ministerstva financií na zásobníku projektov. Pracovná skupina zastrešovaná ministerstvom financií našla projekty za 30 miliárd eur.

Štátny tajomník rezortu financií Vazil Hudák pripomína, že Európsky fond pre strategické investície predpokladá aj možnosť národných vkladov. Slovensko to bude, tak ako iné krajiny, zvažovať, za kľúčové spolu s ďalšími štátmi ale považujeme, aby Eurostat poskytol jasné stanovisko k otázke, či sa tieto príspevky budú počítať do deficitu verejných financií. Ak by to tak bolo, štáty podľa Hudáka nemajú dôvod presúvať voľné zdroje do spoločného fondu a môžu si potreby financovať samé.

Podľa štátneho tajomníka treba jasne Junckerov balík oddeliť od kohéznych zdrojov. Medzi Junckerovým balíkom a a štrukturálnymi a kohéznymi fondmi musí podľa neho existovať „ čínska stena“, aby „nevznikali pokušenia balíky alokované pre jednotlivé fondy a krajiny presúvať do Junckerovho balíka.“

Hudák chápe potrebu dávať pri výbere projektov, ktoré dostanú európske záruky, najväčší dôraz na kvalitu, a nie na národné alokácie, no považuje za dôležité nejakým spôsobom zohľadniť regionálne hľadisko. Ako a či sa tak bude diať hodnotí v tejto situácii ako nejasné.

Slovensko by si vedelo predstaviť aj zriadenie detašovaného pracoviska Európskej investičnej banky, napríklad v Bratislave, ktoré by mohli poskytovať pre širší región technickú podporu pri príprave projektov.

V oblasti dopravy by sa o prostriedky z Junckerovho balíka mohli zo Slovenska uchádzať projekty – nového diaľničného okruhu Bratislavy, rozšírenia diaľnice D1, dobudovania diaľnice D3, modernizácia prístavu v Bratislave a Komárne, či obnovovanie prostriedkov verejnej dopravy.

„Teraz pôjde o to, ako ich pripraviť, aby boli rýchlo realizovateľné a atraktívne pre súkromných investorov“, dodáva Šefčovič.

Nástroj na prepájanie Európy

Okrem Junckerovho balíka je pre Slovensko na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry k dispozícii aj nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility) s rozpočtom 33 miliárd eur. Podporovať bude hlavne projekty v cezhraničných oblastiach a tam, kde je potrebná koordinačná úloha Európskej komisie.

Pre Slovensko je na isté krátke obdobie vyčlenených 743 miliónov eur, čo so spolufinancovaním predstavuje 864 miliónov na už vytipované projekty v oblasti železníc, diaľničného prepojenia medzi Slovenskom a Poľskom, či na most medzi Komárnom a Komáromom v Maďarsku.

Projekty musia byť kvalitné a odovzdané načas, upozorňuje Maroš Šefčovič. „Pokiaľ národné obálky nie sú využité krajinou, ktorá ma nich prvotný nárok, tak po relatívne krátkej dobe sa o ne môžu uchádzať iné krajiny.“

Štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja František Palko hovorí, že rezort má projekty pripravené detailne, a to na základe vládou schváleného plánu rozvoja infraštruktúry.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA