Riešenia krízy krajiny nenájdu individuálne, ale spoločne

Kríza len zdôraznila ekonomickú prepojenosť jednotlivých krajín, čo si vyžaduje oveľa väčšiu spoluprácu medzi nimi pri hľadaní riešení. Pri obnove pre ne bude dôležitú úlohu hrať vnútorný trh a rozpočet EÚ.

Európska únia čelí viacerým krízam – finančnej, ekonomickej, dlhovej, ale aj kríze dôvery. Upozornil na to na konferencii Európske riešenia hospodárskej krízy šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Ako ďalej skonštatoval, riešeniam dominovali národné záujmy a preto bola EÚ často vnímaná ako neakciechopná a neschopná riešiť svoje problémy. Rektor Ekonomickej univezity v Bratislave Rudolf Sivák dodal, že napriek problémom v eurozóne sa Slovensku vcelku darí, aj tak však treba hľadať nové prístupy a odpovede na aktuálne výzvy.

Premiér Robert Fico vidí na kríze, ktorá vznikla v roku 2008 aj pozitíva. „To, čo sa stalo v roku 2008 v USA, bolo pre Európu dobré, pretože ani si len neviem predstaviť, čo by sa dialo v Európe v týchto rokoch, pokiaľ by v Spojených štátoch nedošlo k recesii a európske vlády by naďalej tolerovali negatívne trendy a nechali by ekonomiky kvasiť až kým by explodovali v plnej sile. Mali sme takto aspoň šancu na nejakú reakciu, otázne je, či táto šanca bola využitá dostatočne,“ uviedol predseda slovenskej vlády.

Poukázal na aktuálny stav v eurozóne, kde nezamestnanosť dosahuje 12 % a vyhliadky nie sú lepšie ani na rok 2013. Zároveň rastie dlh, ktorý v druhom kvartáli priemerne dosiahol 90 %. Vyhliadky pre ekonomiku sú zároveň tento rok negatívne a 17-členný blok čaká prepad. Ľudia si preto podľa neho kladú legitímne otázky typu –  nie je načase vzdať sa európskeho projektu, kto má niesť záťaž za rekonštrukciu európskeho hospodárstva, prečo musíme financovať našich bohatších európskych partnerov, fungujú vôbec mechanizmy v boji proti kríze.

Vyjadril obavu nad konfliktom, ktorý vzniká medzi politickými štruktúrami a vládnucimi stranami v Európe a ostatnými občanmi. Pripomenul vlnu protestov, ktoré v uplynulých dňoch zasiahli viaceré krajiny eurozóny od Francúzska, cez Taliansko, Španielsko či Portugalsko. Na jednej strane je tlak na škrty a konsolidáciu, čo má vplyv na rast a zamestnanosť. Na druhej strane sú občania, ktorí hovoria, že to nie je život, ktorí si predstavovali. Tento konflikt sa podľa neho môže dostať do štádia, keď už nebude zvládnuteľný. Jediné východisko podľa jeho slov tkvie v dialógu medzi obomi stranami, v opačnom prípade krajiny nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu.

Pripustil, že aj na Slovensku téma krízy vyvoláva napätie a vášne. Slovensko má podľa jeho slov z členstva v EÚ veľký profit a nemôže sa jej teda pri prvom zakopnutí obrátiť chrbtom. „Ponesieme svoj diel zodpovednosti za posilnenie Európy aj za cenu straty politického kapitálu.“ Pokiaľ ide o rast, musia si z jeho pohľadu krajiny najprv spraviť poriadok doma. Vyjadril však pesimizmus nad tým, či je možné kombinovať škrty s hospodárskym rastom.

Diskusiám na európskej úrovni v súčasnosti dominujú otázka budúcnosti Grécka a dohoda o budúcom viacročnom finančnom rámci. Slovensko podľa jeho slov bude Aténam pomáhať, len ak budú plniť podmienky. „Keď budeme vidieť, že sa neplnia podmienky spojené s pomocou, záchrannými mechanizmami, Slovensko sa nebude zúčastňovať na žiadnej pomoci tejto krajine.“

Európsky rozpočet a vnútorný trh označil za najdôležitejšie nástroje krajín pri prekonávaní krízy. Pokiaľ ide o rokovania o viacročnom rámci na obdobie 2014 – 2020 označil za jednu z najväčších bitiek v histórii EÚ. Krajiny podľa jeho slov nehľadia jedny na druhé, ale presadzujú najmä svoje národné záujmy. Najmä čistí platcovia tlačia na zoškrtanie biliónového rozpočtu. Slovensko si vie škrty predstaviť, ale musia ísť naprieč všetkými politikami a nielen na úkor kohéznej politiky. Zároveň argumentuje, že eurofondy tvoria 75 % investícií na Slovensku a polovica z nich sa vracia späť do západných firiem, ktoré u nás stavajú diaľnice či dodávajú nakupované technológie.

Dotkol sa aj témy záchranných mechanizmov. Spustenie trvalého eurovalu podľa jeho slov prispelo k zlepšeniu nálady na európskych a globálnych trhoch.

V závere sa prihlásil k hlbšej integrácii v EÚ. „Nebudeme sa však len tak prizerať, očakávame férový a vyrovnaný prístup veľkých krajín voči malým, starých voči novým a naopak. Mnohí nemajú radi toto delenie, ale je to presne tak. Takto funguje EÚ. Proces budovania posilnenej EÚ musí byť inkluzívny vo všetkých smeroch na národnej, aj európskej úrovni. My nechceme vylúčiť žiadnu európsku krajinu. Naším cieľom nie je budovanie viacrýchlostnej Európskej únie a najmä z tohto dialógu nesmú byť vylúčení ľudia. Najväčšou hrozbou pre budúcnosť EÚ je chýbajúci entuziazmus bežných ľudí a nedostatočné pochopenie pridanej hodnoty tohto výnimočného zväzku štátoch, v ktorom Slovenská republika chce zotrvať,“ uzavrel.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič poukázal na vývoj, ktorým prešli diskusie o kríze. „Po tom koketovaní na začiatku, kde sa znova hľadali riešenia na základe tzv. medzivládnej metódy, ktorú by som nazval hľadaním riešení len pre svoju krajinu a na vlastnú päsť, sme sa veľkým oblúkom znovu vrátili k tomu, čo je pre nás dôležité uvedomiť si, že z tejto veľkej ekonomickej krízy môžeme vyjsť silnejší, len ak budeme postupovať spoločne.“

Kríza len zdôraznila ekonomickú prepojenosť jednotlivých krajín, čo si vyžaduje oveľa väčšiu spoluprácu medzi nimi. Poukázal na silu ekonomiky EÚ, ktorá je s HDP vo výške 13 tisíc miliárd eur najväčšou na svete. Z hľadiska konkurencieschopnosti na globálnom trhu si blok zároveň udržuje svoju pozíciu, kým v prípade ostatných klesá.

Vynára sa teda podľa jeho slov otázka, prečo potom vznikol celý tento problém. Korene vidí v zanedbaných štrukturálnych reformách. „Nemôžeme si dovoliť produkovať 27 % svetového HDP ale zároveň dávať na sociálne výdavky viac ako 50 % tohto celosvetového podielu,“ vysvetlil. Ďalej poukázal na nedostatočné investície do výskumu a vývoja či zlé nastavenia vzdelávacieho systému. Zároveň problém vidí v tom, že ekonomická a finančná integrácia výrazne predbehli politickú a inštitucionálnu. Len národné riešenia na krízu, potom viedli ku kríze dôvery. Preto treba hľadať spoločné postupy a postúpiť v politickej a inštitucionálnej integrácii.

Podobne ako premiér poukázal na zložitosť rokovaní o viacročnom rámci, ktoré dramatizujú všetky spomínané okolnosti, ktoré EÚ musí riešiť a pre účtovnícky prístup k rozpočtu – dám, dostanem. Vyjadril tiež nádej, že plánované škrty na úrovni 50 – 80 miliárd eur z návrhu Komisie sa budú dať zmierniť. „Dohoda by bola oveľa výhodnejšia ako vyslanie negatívneho signálu voči našim občanom, ale hlavne voči našim zahraničným partnerom. Že sme sa nedokázali dohodnúť na rozpočte, ktorý predstavuje jedno percento HDP EÚ a rokovania stroskotali na jednej desatine z tohto jedného percenta, čiže na jednej tisícine európskeho HDP. Zároveň upozornil, že čistí prispievatelia sa nemôžu na svoje príspevky pozerať ako na niečo, čo sa stratilo, ale majú z toho rovnaký profit. „Preto je EÚ najväčšou ekonomikou a preto všetci o kohéznej politike hovoria ako o zázračnej ekonomickej mašine, ktorá krajinám, čo ešte nedávno boli za železnou oponou pomáha tak rýchlo dobiehať svojich partnerov z EÚ. Nie je to na úkor nikoho a je to v prospech všetkých,“ upozornil.

Štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák počas svojho vystúpenia upozornil na aktuálne parametre vo vonkajšom aj vnútornom ekonomickom prostredí. Najmä zvonka na Slovensko vplýva negatívna nálada, ktorá tam panuje. Hoci mu z pohľadu rastu patria prvé pozície v rámci eurozóny, bez výroby dopravných prostriedkov by ekonomika skôr stagnovala. Ako ďalej dodal je preto dôležité odpútať sa od tejto závislosti.

Guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch doplnil, že domáci dopyt je od roku 2008 naďalej utlmený. Súvisí to jednak s konsolidáciou a tiež s nepriaznivými očakávaniami pre hospodársku aktivitu. Stagnuje tiež relatívna úroveň produktivity práce a spomenul aj jeden z vážnych problémov Slovenska, ktorým je nezamestnanosť na úrovni 14 %. Inflácia je nad priemerom EÚ, dodal však, že vysoký rast v Estónsku je tiež sprevádzaný vysokou infláciou a časom by mala spomaliť.

Štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja František Palko uviedol, že sa nehľadajú len riešenia krízy, ale tiež spôsoby zmierňovania dôsledkov krízy. Aj z jeho pohľadu nie sú dôležité len škrty, ale aj rast, pričom treba zaistiť, aby bol zdravý a udržateľný. Venoval sa otázke zamerania eurofondov v období 2014 – 2020, ktoré musia byť v synergii s hospodárskou stratégiou Európa 2020.

Rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák pripomenul, že Slovensko do eurozóny vstupovalo v čase vrcholiacej ekonomickej krízy. Ďalej sa tak prehĺbila závislosť ekonomiky od vývoja v eurozóne. Okrem toho celkové oživenie po recesii v roku 2009 bolo veľmi slabé. Dynamika v prípade Slovenska je však vysoko nad priemerom.


Všetky panely nájdete na YouTube kanáli Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA