Rokovania o Grécku pokračujú

Ministri financií a Medzinárodný menový fond budú dnes pokračovať v rokovaniach o uvoľnení zmrazenej pomoci Grécku. Nevyhnú sa zrejme ani diskusii o odpustení časti dlhu.

Počas uplynulých dvoch týždňov prebiehali intenzívne diskusie na úrovni ministrov financií v snahe dohodnúť sa na spôsobe, ako dostať grécky dlh, ktorý by mal budúci rok dosiahnuť úroveň 190 % HDP, na udržateľnú úroveň 120 % do roku 2020.

Bez toho nechcú pristúpiť na uvoľnenie finančnej pomoci Aténam a to aj napriek tomu, že splnili všetky podmienky. Argumentujú tým, že nemajú žiadnu záruku, že záchranné financovanie niekedy skončí.

Kľúčovou otázkou, ktorú musia vyriešiť je, či grécky dlh môže byť udržateľný bez toho, aby časť z neho odpustili. V hre je viacero možností. Jednou z nich je zníženie úrokových sadzieb na bilaterálne úvery poskytnuté krajine.

Ďalej sa uvažuje o odklade vyplácania úrokov v prípade pomoci z dočasného eurovalu (EFSF) o desať rokov, čo by do grécky dlh znížilo o takmer 17 %. Európska centrálna banka by sa zasa podľa dokumentu pripraveného pre ministrov mohla vzdať výnosov z gréckych dlhopisov, čo by znamenalo ďalší škrt o 4,6 % do roku 2020. Nie všetky centrálne banky eurozóny sú však ochotné pristúpiť na tento krok, vrátane nemeckej Bundesbank. Grécko by tiež mohlo odkúpiť späť svoje dlhopisy z privátnych rúk s výraznou zľavou.

Avšak podľa prípravného dokumentu z minulého týždňa dosiahnutie 120-percenntého dlhu nebude možné v roku 2020, ale dva roky neskôr, ak ministri nepristúpia na straty z pôžičiek Aténam.

Toto však odmieta jednak ECB, ale aj Nemecko, Holandsko, Fínsko či Slovensko. Guvernér nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann tvrdí, že by k tomu mohlo dôjsť až neskôr, ak bude krajina implementovať dohodnuté reformy. Tento postoj zastáva aj Európska komisia.

Podľa nemeckého periodika Welt am Sonntag ministri financií zvažujú odpis dlhu od roku 2015, no bez ďalšieho financovania.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA