Slovensko má v diskusii o budúcnosti eurozóny váhu

Slovensko by malo v debate o budúcnosti eurozóny presadzovať myšlienku silného federálneho rozpočtu na riešenie hospodárskych šokov.

Ďalšia integrácia eurozóny dostala nedávno ďalší scenár v podobe tzv. správy 5 predsedov. Ako o možnej téme zasahujúcej do slovenského predsedníctva sa diskutovalo na ďaľšom podujatí zo série Národného konventu o EÚ.

Bude na nás, čo zo správy 5 predsedov vytiahneme, hovorí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Peter Javorčík.

Na jar 2017 má Európska komisia predložiť bielu knihu o tom, ako sa darí napĺňať opatrenia z prvej fázy dokončenia hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a ako zabezpečiť prechod do fázy 2.

To bude zároveň príležitosť pre slovenské podnety. „Bude to pre nás diskusia aj vnútropoliticky,“ dopĺňa štátny tajomník.

Podľa Ľudovít Ódora z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sú najdôležitejšie fiškálny a finančný pilier HMÚ.

„Kým nebudeme mať plne funkčnú bankovú úniu a nejaké náznaky v oblasti spoločného kapitálové trhu, tak ďalej sa nepohneme,“ hovorí na margo snahy p ostrihnutie problémov bánk od verejných zdrojov a negatívnych dopadov na ďalších účastníkov kapitálových trhov.

Pozdáva sa mu nápad vytvorenia nezávislej Európskej fiškálnej rady. V tomto procese vidí aj pridanú hodnotu Slovenska, ktoré už v súčasnosti koordinuje sieť európskych fiškálnych rád v rámci OECD a môže ponúknuť svoju expertízu.  

Aké pravidlá?

Poslanec NR SR Miroslav Beblavý si myslí, že namiesto nových pravidiel a inštitúcií by sa malo dôslednejšie napĺňať to, čo sa už prijalo. Napríklad by sa malo zasiahnuť aj proti makroekonomických nerovnováham ako sú príliš merkantilistická ekonomická politika alebo ďalšie vznikajúce bubliny, čo sa podľa neho zatiaľ, na rozdiel od fiškálnych pravidiel, veľmi nerieši.

Podľa Ľudovíta Ódora je väčšina z pravidiel, ktoré sa v kríze prijali v rýchlosti nekonzistentná a neimplementovateľná. K tomu prispievajú aj rôzne flexibility a usmernenia pre zohľadňovanie špecifickej situácie jednotlivých krajín.

Cestu skôr vidí v decentralizáciu fiškálnej zodpovednosti. „Vedel by som si predstaviť väčšinu pravidiel vyhodiť von oknom, pričom by zostalo len jedno pravidlo, že akonáhle fiškálna pozícia jedného štátu ohrozuje iné krajiny, táto stráca istú časť svojej suverenity."

„Ak neohrozujú iných, prečo by nemohli mať Estónci jeden rok 10 % deficit ak majú nízke zadlženie?“ pýta sa.

Podľa poradcu štátneho tajomníka ministerstva financií Michala Poláka je to hlavne otázka toho, ktorý problém je politicky ľahšie riešiteľný. Jednoduchšie pravidlá by síce podľa neho boli ideálne, no tie, ktoré máme sú výsledkom organického procesu. Zvrátiť ich by podľa neho bolo mimoriadne náročné a preto sa väčšina uvažovania sústreďuje na zlepšenie tých existujúcich.

Pokiaľ ide o Európsky semester, národné reformné plány a odporúčania zo strany európskych inštitúcií pre reformy v členských štátoch, podľa Beblavého majú len marginálny vplyv. „Povedia, čo už aj tak vieme, ale to, ako to spraviť a nájsť politickú odvahu musíme doma, preto v tom nevidím nejaký super zmysel.“

Odpoveď na šoky

Zanášanie flexibility do dohodnutých makroekonomických pravidiel je podľa Lukáša Veselého, poradcu portugalskej socialistickej europoslankyne Marie Joao Rodrigues, aj dôsledkom toho, že EÚ nedisponuje robustnejším federálny rozpočtom.

Ten by mohol poskytovať krátkodobé fiškálne transfery kompenzujúce cyklické prepady hospodárstva v členských štátoch.

Mal by mať objem aspoň 5 % európskeho HDP, pričom ten súčasný má približne 1 %. Aj podľa Ľudovíta Ódora by to bolo riešenie, ktoré by mohlo priblížiť EÚ situácii v USA, kde sú štáty vo fiškálnej oblasti suverénne so všetkými rizikami a federálny rozpočet vo výške 20 % HDP je možné použiť na odvrátenie dlhodobých vážnych šokov.

Téma odpovede na hospodárske šoky sa vinie celou správou 5 prezidentov, hovorí Michal Polák. V tejto súvislosti jej text otvorene konštatuje, že menová únia nebola postavená kompletne.

Správa hovorí, že každá zdravá menová únia musí mať okrem súkromného (banková únia) aj verejný kanál na miernenie hospodárskych šokov. Nehovorí už ako by to malo vyzerať, len že sa treba tejto téme venovať.

Ako jeden z modelov spomína reformovaný Európsky fond pre strategické investície. Slovensko by mohlo podľa Poláka počas svojho predsedníctva prispieť do diskusie o revízii jeho fungovania.

Pre Slovensko je téma fiškálnej únie a mechanizmu riešenia hospodárskych otrasov v eurozóne podľa Poláka dôležitá, najmä z pohľadu veľkosti a otvorenosti jeho ekonomiky.  

Slovenský hlas

Slovensko sa aktívne na tvorbe správy 5 predsedov podieľalo pripomienkami spolu s ostatnými krajinami. Nepodarilo sa mu do finálnej verzie dosať všetko, čo by si predstavovalo a výsledná podoba je menej odvážna ako pracovné verzie.

Miroslav Beblavý si myslí, že Slovensko síce samo politiku EÚ neotočí, ale ak by sa napríklad so skupinou pobaltských krajín postavilo za potrebu širšej federálnej fiškálnej kapacity, názor Angely Merkelovej by to síce nezmenilo, ale posunulo by to rovnováhu diskusie v EÚ.

Slovensko je síce malé, ale podľa Beblavého má „veľkú legitimitu plynúcu z toho, že si svoje problémy opakovane vyriešili sami“.

Polák potvrdzuje, že politicky je Slovensko vnímané ako „malé Nemecko“, krajina, ktorá dodržiava pravidlá a "nepodlieza latku". Preto má podľa neho svoju váhu, keď hovorípo fiškálnej kapacite pre eurozónu, v porovnaní napríklad s Francúzskom, či inými krajinami juhu, u ktorých môže existovať predpoklad, že si chcú riešiť vlastné problémy.  

„Debatu nerozhodneme, ale ak je to v našom vlastnom záujme, tak by sme to robiť mali,“ hovorí.   

Čo s konkurencieschopnosťou?

Správa 5 predsedov navrhuje v členských štátoch vytvoriť úrady, ktoré sa majú venovať otázke konkurencieschopnosti. Koordinované majú byť na európskej úrovni.

Viacerí vidia v tomto návrhu otázniky.

Podľa Ódora si treba uvedomiť, že konkurencieschopnosť je „hra s nulovým súčtom“. „Ak je niekto viac konkurencieschopný, iný musí byť menej.“

Problémom podľa neho je, že pri štrukturálnych politikách „nie vždy vieme odhadnúť vplyv na konkurencieschopnosť“. Za kľúčové považuje dokončiť európsky jednotný trh.

Správa je konkrétnejšia v nastavení vzťahu medzi konkurencieschopnosťou a produktivitou práce, čo sa ale dá podľa Ódora riešiť aj bez nového orgánu.

Miroslav Beblavý si myslí, že o konkurencieschopnosti treba uvažovať nie len makroekonomicky cez vzťah miezd a cien ale cez inštitucionálne, vzdelanostné a technické aspekty, „ktoré sú asi závažnejšie“.

Polák číta túto časť správy 5 predsedov ako oneskorenú reakciu na vývoj v ekonomikách v krajinách periférie. Procedúra makroeonomických nerovnováh je európsky nástroj, nové orgány pre konkurencieschnosť by ho doplnili na národnej úrovni.

Tiež má pochybnosti nakoľko by hlas takejto inštitúcie, ak by nemala reálne právomoci, zavážil vo verejnej diskusii. „Môže ale otvárať otázky celkového rozvojového modelu, ktorý bol v minulosti v krajinách periférie neudržateľný,“ myslí si Polák.  

Lukáš Veselý dodáva, že by bolo zmysluplné, ak by sa starali o konvergenciu miezd s produktivitou.

Najväčšou nerovnováhou v eurozóne boli podľa neho dlhodobo stagnujúce mzdy v Nemecku, ktoré výrazne zaostávali za produktivitou. Peniaze, ktoré neboli vyplatené ľuďom na mzdách tak boli vo forme kapitálu vyvezené mimo Nemecko a živili realitné bubliny v iných krajinách a následne sa stratili.

Sklenený strop

Beblavému v správe chýba reflexia neschopnosti dosiahnuť reálnu konvergenciu v EÚ. Koncept „ever closer union“ podľa neho pre východnú Európu a perifériu neznamená politickú integráciu, ale približovanie životnej úrovne jadru EÚ.

Táto vízia sa napĺňala do roku 2007, no kríza ukázala, že mnohé konvergencie boli bublinové. S výnimkou Írska sa žiadna krajina nedokázala reálne dostať z periférie.

„Česi narazili na sklenený stop v dobiehaní jadra EÚ pred 10 rokmi a zdá sa, že aj my a Estónci sa k tomu blížime.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA