Slovensko víta ústretovejšie rozpočtové pravidlá EÚ

Zároveň žiada od Komisie ďalšie vysvetlenia, najmä pokiaľ ide o politicky najcitlivejšiu časť, ktorou je zohľadňovanie reforiem.

Bez väčšej pozornosti predstavila Európska komisia 13. januára základ nových usmernení pre aplikáciu Paktu stability a rastu. Pakt obsahuje gro spoločne dohodnutých pravidiel týkajúcich sa udržateľnosti verejných financií krajín eurozóny.

Na začiatku svojho politického mandátu flexibilnejšiu aplikáciu pravidiel avizoval nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Vychádza tak v ústrety vládam v EÚ, ktoré žiadali viac priestoru na dýchanie pri rozpočtovej konsolidácii bez spochybnenia jej potreby a základných parametrov.

Čo je nové?

Znenie Paktu a súvisiacej legislatívy sa nemení. Vyjasňuje sa ale uplatňovanie flexibility, ktorú jeho znenie obsahovalo, no zatiaľ nebola plne využívaná.

V prvom rade ide o posudzovanie štrukturálnych reforiem. Komisia ich bude zohľadňovať za predpokladu, že sú "veľkého rozsahu", majú "overiteľný" pozitívny vplyv na verejné financie a pomáhajú udržateľnému hospodárskemu rastu.

Ďalšia podmienka pre krajiny, ktoré zatiaľ nemajú problém s udržiavaním hranice pre dlh a deficit je, že tieto reformy už musia byť implementované. Komisia ale pripúšťa, že zohľadní aj "ex ante" reformy, pokiaľ ich krajiny vedia dobre vyargumentovať a odborne podložiť ich prínosy.

Pre štáty, ktoré sa už nachádzajú v procedúre nadmerného deficitu, by plánovanie štrukturálnych reforiem mohlo znamenať viac času na nápravu.

Okrem reforiem sa bude pozitívne nahliadať na národné príspevky do tzv. Juckerovho investičného fondu (Európsky fond pre strategické investície). Ak by práve tento príspevok mal znamenať, že krajina sa dostane do procedúry nadmerného deficitu, Komisia ho nespustí.

Komisia v usmerneniach vysvetľuje aj to, ako bude pristupovať k posudzovaniu investícií  všeobecne a predstavuje matricu, podľa ktorej bude zohľadňovať ekonomický cyklus jednotlivých krajín.

Nejasnosti okolo štrukturálnych reforiem

Slovensko prostredníctvom Ministerstva financií hovorí, že implementácia Paktu stability a rastu musí dávať "ekonomický zmysel", no víta "rozvážne a mierne zohľadnenie ekonomického cyklu, produktívnych investícií a štrukturálnych reforiem".

Zároveň oceňuje, že tento posun nebude znamenať legislatívne zmeny.

Ministerstvo financií ale upozorňuje, že nová interpretácia je len prvým krokom a podstatné budú potrebné ďalšie diskusie o konkrétnej forme aplikácie novej interpretácie. Na pomenovanie konkrétnych dopadov nových usmernení na Slovensko je preto podľa rezortu ešte priskoro.

„Vytvorilo to totiž nové otázky a tie by mali byť zodpovedané čím skôr, aby bola zaručená transparentnosť a princíp rovnakého metra pre všetkých,“ hovorí pre EurActiv.sk šéf komunikácie rezortu financií Martin Šanta.

Členské krajiny, hoci sa v oblasti monitoringu spoliehajú predovšetkým na Komisiu, si podľa neho želajú, aby sami vedeli overiť, že pravidlá sa rešpektujú vo všetkých krajinách.

Najväčší otáznik v tomto štádiu vidí Slovensko pri flexibilite pri štrukturálnych reformách, čo je zároveň aj najviac politicky citlivé.

„Snaha je, aby tam bol, čo najnižší priestor na politické zneužitie,“ dodáva Martin Šanta.

Europoslanec Ivan Štefanec z SDKÚ-DS nepovažuje zmierňovanie Paktu v podobe nových usmernení za potrebné.

Nevidí dôvod pre individuálne posudzovanie štrukturálnych reforiem. „Zodpovední politici chápu, že prínosy štrukturálnych zmien sa prejavia v ekonomických ukazovateľoch jednotlivých krajín,“ komentuje europoslanec.

Nebezpečné sa mu zdá „posudzovanie reformných zámerov ex ante“, keďže sa má „hodnotiť zámer a nie výsledok“.

Skepticky sa Štefanec stavia k zohľadňovaniu ekonomických cyklov, pozitívnejšie hodnotí snahu o podporu investícií, ktoré sú nutné pre podporu rastu.

Pripúšťa, že nové usmernenia je možné vnímať ako ústretový krok zo strany Komisie krajinám ako Taliansko a Francúzsko, ktorým sa nedarí držať tempo rozpočtovej konsolidácie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA