Spoločná garancia vkladov v EÚ ožíva vďaka Komisii

Eurokomisia je pripravená dobudovať tretí pilier bankovej únie. Štáty majú stále pochybnosti.

Sobotné stretnutie ministrov financií eurozóny (Euroskupina) v Luxemburgu malo na programe viacero dôležitých bodov.

Európska komisia avizuje, že chce predložiť návrh spoločnej schémy garancie bankových vkladov už v októbri.

Ide o chýbajúci, hoci od začiatku zamýšľaný, tretí pilier tzv. bankovej únie. Prvými dvoma sú spoločný bankový dohľad pod taktovkou Európskej centrálnej banky (spustený v novembri 2014) a spoločný rezolučný fond na riešenie problémov bánk financovaný z príspevkoch samotných bankových domov (od januára 2016).

Výhrady voči spoločnej garancii bankových vkladov komunikuje najmä Nemecko. Obáva sa totiž, že fondy, ktoré vybudovalo na ochranu nemeckých sporiteľov, budú použité na garancie vkladov v iných, menej disciplinovaných štátoch.

Svoj súhlas do budúcnosti podmieňuje tým, že vlády členských štátov EÚ dokážu, že sú pripravené niesť väčšiu zodpovednosť. Najprv chce tiež vidieť zrealizovaný a otestovaný prvý a druhý pilier bankovej únie.

Nemecké obavy ohľadne spoločnej garancie vkladov zdieľa na rozdiel od Európskej komisie viacero členských štátov.

Niektoré by ale ešte chceli posilniť a urýchliť druhý pilier – spoločný rezolučný fond. Ten by mal cieľovú sumu 55 miliárd eur dosiahnuť až po siedmich rokoch. Niektoré štáty eurozóny preto súhlasia s návrhom, že rezolučný fond by mal dostať úverovú linku z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), čiže trvalého eurovalu. Nemecko je opäť proti. Táto zmena by si navyše vyžiadala zmeny v zmluve o vytvorení EMS, ktorý môže poskytovať úvery len vládam, a nie inštitúciám.

Obavy z integrácie eurozóny

na sobotnom stretnutí štáty eurozóny diskutovali aj s krajinami, ktoré spoločnú menu ešte nezaviedli o vplyve tesnejšej integrácie eurozóny na zvyšok EÚ.

Hostiteľ stretnutia, luxemburský minister Pierre Gramegna, ubezpečil členské štáty celej EÚ, že integrita jednotného európskeho trhu zostane zachovaná.

Eurozóna plánuje tesnejšiu integráciu svojich ekonomík a finančného sektora, pričom najmä Veľká Británia chce mať istotu, že nezostane na pokraji diskusií. Obáva sa, aby Londýn neprišiel o svoje postavenie jedného z najväčších svetových finančným centier.

Euroskupina súhlasila, že bude otvorenejšia a bude diskutovať so štátmi mimo eurozóny o ich obavách z dôsledkov tesnejšej integrácie menového bloku. A pokúsi sa tiež obmedziť akýkoľvek negatívny vplyv svojej integrácie na zvyšok EÚ.

Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem informoval, že krajiny momentálne hovoria najmä o možnom spoločnom prístupe k štrukturálnym reformám v eurozóne a špecificky o daňovom zaťažení práce. Tento ukazovateľ by sa mohol podrobnejšie sledovať voči európskemu priemeru aj voči priemeru krajín OECD.

Utečenci

Euroskupina tiež aktuálne riešila otázku, či európske rozpočtové pravidlá zohľadnia mimoriadne výdavky niektorých krajín v súvislosti s utečeneckou krízou.

Ministri financií eurozóny požiadali Európsku komisiu, aby preskúmala dosah navrhovaného prerozdelenia utečencov na verejné financie a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny. Podľa nich by sa v tomto prípade mohla uplatniť klauzula o mimoriadnych okolnostiach, takže by štátom nehrozil postih za prekročenie povoleného schodku v rozpočte, ak by túto situáciu zapríčinili náklady na utečencov.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici potvrdil, že Taliansko, Írsko, Luxembursko a Rakúsko už požiadali Komisiu o analýzu situácie, ktorá by mohla viesť k určitému zmierneniu rozpočtových pravidiel.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA