Summit o Grécku: Ako sa robí protektorát?

Výsledkom summitu eurozóny sú požiadavky, o ktorých slovenský premiér hovorí, že bude "zázrakom" ak ich Grécko splní.

Dohoda bez dohody.

Aj tak sa dá charakterizovať výsledok desiatok hodín rokovaní Euroskupiny a následne lídrov krajín eurozóny, ktoré dominovali uplynulému víkendu.

Grécky premiér Alexis Tsipras pod mimoriadnym tlakom veriteľov a fiškálnej situácie svojej krajiny súhlasil s tvrdými požiadavkami.

Ak sa mu ich podarí pretlačiť na domácej scéne – o čom si slovenský premiér Robert Fico podľa vlastných slov myslí, že by bolo „malým zázrakom“ – teoreticky otvoria možnosť tzv. tretieho bail-outu z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, trvalý euroval). Odhadované potreby Grécka sú vo výške 82 až 86 miliárd eur.

„Grexit nebude,“ ohlásil v pondelok ráno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Nemyslím si, že Gréci boli ponížení alebo že Európa stratila svoju tvár. Je to typická dohoda v rámci EÚ,“ reagoval na tlačovej konferencii.

Napätie

Napäté rokovania ministrov financií eurozóny (piatok a sobota) vygenerovali štvorstranový text s novými požiadavkami veriteľov.

Sformulované boli ako podmienka rokovania o treťom záchrannom programe. Ten by mal odvrátiť finančný kolaps Grécka a jeho nútený (hoci právne pochybný) odchod z eurozóny.

Lídri eurozóny následne na vrcholnej schôdzke, v noci z nedele na pondelok prechádzali tento text bod po bode.

Návrat Trojky a MMF

Oproti textu Euroskupiny hneď vypadla možnosť dočasného odchodu Grécka z eurozóny.

Jedným z dvoch zostávajúcich najspornejších bodov bola však účasť Medzinárodného menového fondu na ďalšom možnom programe pomoci z ESM. Grécko sa nakoniec podvolilo. Zástupcovia Trojky veriteľov, ktorí boli hlavným terčom kritiky Tsiprasovej strany Syriza, sa vrátia do Atén a budú sa podieľať na zavádzaní všetkých reforiem, ku ktorým sa Gréci zaviazali.

Tsiprasova vláda má tiež zvrátiť všetky svoje legislatívne zmeny v reformách, ktoré z podnetu veriteľov prijali predchádzajúce vlády. Ak nie, musí nájsť iný zdroj rozpočtovej kompenzácie týchto zmien.

Krkolomné termíny

Do 15. júla musí grécky parlament schváliť:

  • zvýšenie DPH, rozšírenie daňového základu
  • komplexnú reformu penzijného systému, vrátane ďalších škrtov
  • garantovanie nezávislosti štatistického úradu
  • sfunkčnenie nezávislej Rozpočtovej rady (súčasť tzv. Fiškálneho kompaktu) zavedenie automatických korekcií, ak sa vláda odchýli od cielených plánovaných prebytkov primárneho rozpočtu

Do 22. júla:

  • reforma občianskeho práva procesného
  • zavedenie smernice o riešení problémov bánk (BRRD Directive)
  • zavedenie prvých štyroch opatrení a ich odobrenie zo strany veriteľov je podmienkou pre začiatok rokovania o „Memorande o porozumení“, ktoré musí sprevádzať každú pôžičku z trvalého eurovalu

Veritelia ďalej žiadajú veľmi konkrétny strednodobý plán opatrení:

  • reforma dôchodkového systému vrátane rozpočtovej kompenzácie nálezu gréckeho ústavného súdu k dôchodkovej reforme z 2012. Súd vtedy konštatoval, že v poradí piate zníženie dôchodkov požadované veriteľmi je v rozpore s gréckou ústavou a porušuje princípy dôstojnosti jednotlivca a rovnosti pred zákonom.
  • liberalizácia niektorých segmentov produktového trhu (farmaceutický, mliekarenský, pekárenský, lodná doprava) podľa odporúčaní OECD
  • privatizácia energetických prenosových sietí
  • pracovný trh: Reforma kolektívneho vyjednávania a iných pravidiel v súlade s európskou praxou a smernicami
  • reforma finančného sektora
  • reforma štátnej správy, vrátane jej zbavenia politického vplyvu

"Protektorát"

Druhou najkontroverznejšou požiadavkou veriteľov, na ktorú grécky premiér rovnako nakoniec prikývol, je privatizačný program naviazaný na nový nezávislý fond. Riadiť bude privatizáciu lukratívneho gréckeho majetku. Očakávaný výnos je 50 miliárd eur (25 % gréckeho HDP).

„Nerád používam ten výraz, ale ide o istú formu protektorátu," komentoval po summite tento bod slovenský premiér Robert Fico.

„Ide o bezprecedentné opatrenie, ktoré je ale výsledkom straty dôvery v Grécko," doplnil.

Príjmy z privatizácie sa rozdelia nasledovne: 25 miliárd eur sa použije na rekapitalizáciu bánk, maximálne 12,5 miliardy sa použije na splatenie časti gréckeho dlhu a zvyšok na investície v Grécku.

Fond síce budú spravovať grécke inštitúcie, no pod európskym dohľadom.

Prekleňovací úver

Veritelia si sú vedomí, že Grécko potrebuje 7 miliárd eur do 20. júla a ďalších 5 miliárd do polovice augusta. O spôsobe tohto preklenutia budú v najbližších hodinách a dňoch rokovať ministri na Euroskupine.

Ráta sa s tým, že 10 až 25 miliárd eur z programu ESM pôjde priamo a prioritne na pomoc gréckym bankám. Ak sa banky neozdravia prioritne, mohlo by to zvýšiť celý tretí program pomoci.

„Riziko, že sa dohoda neuzavrie rýchlo je plne na pleciach Grécka,“ píše sa v záveroch eurosummitu.

Dlh

Pokiaľ ide o otázku riešenia udržateľnosti gréckeho dlhu je Euroskupina „pripravená zvážiť, ak to bude potrebné“ možné ďalšie opatrenia pre zabezpečenie udržateľnosti obsluhy gréckeho dlhu. Spomína sa forma dlhšieho odkladu splácania a predĺženie obdobia splácania.

Podmienkou je plná implementácia opatrení dohodnutých v memorande.

Závery explicitne vylučujú odpis nominálnej hodnoty dlhu.

Investície

Európska komisia vymyslí spôsob, ako lepšie a výnimočne zmobilizovať 35 miliárd eur, ktoré už boli pre Grécko vyčlenenie v rámci európskych podporných programov. Grécko tiež môže dúfať v investičnú podporu z Junckerovho investičného plánu.

Čo bude ďalej?

Grécky premiér Tsipras si musí podmienky veriteľov nechať schváliť v parlamente, čo s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjde hladko.

Následne o prípadnom uvoľnení pomoci z eurovalu budú musieť rozhodnúť ministri financií eurozóny (Board of Governors, ESM). Podľa zvoleného postupu potrebujú dosiahnuť jednomyseľnosť, čo by bol ale vzhľadom na deklarovaný odmietavý postoj Fínska problém, alebo 85 % väčšinu (podľa vkladov).

V niektorých krajinách bude uvoľňovanie pomoci z ESM schvaľovať aj parlament.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA