Summit: Plán finančnej podpory za reformy odložili na budúci rok

Plán podpisovania zmlúv o realizácii reforiem výmenou za nejakú formu finančnej podpory bude mať jasnejšie kontúry až budúci rok v júni. Vyplýva to z predbežných záverov summitu, ktorý prebehne koncom týždňa.

Zo záverov, ktoré priniesla agentúra Reuters, vyplýva, že možnosť právne sa zaviazať k vykonaniu reforiem výmenou za finančnú podporu sa bude vzťahovať primárne na krajiny eurozóny, ale bude otvorená aj pre zvyšné členské štáty.

Ako bude v skutočnosti tento systém fungovať a najmä odkiaľ budú pochádzať zdroje majú za úlohu do summitu v júni 2014 vypracovať predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v spolupráci so stálym predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom.

Dohody zmluvného charakteru sa podľa záverov budú zameriavať na vykonávanie reforiem, ktoré podporujú ekonomický rast alebo tvorbu pracovných miest, zvyšujú efektivitu verejne správy, pomáhajú výskumu a inováciami, vzdelávaniu a odbornej príprave, zamestnanosti a sociálnemu začleneniu.

Ako stimul na ich vykonanie by zmluvy mali zahŕňať príslušné mechanizmy solidarity ponúkajúce podporu. „Opatrenia hospodárskej politiky a reformy obsiahnuté v dohodách zmluvného charakteru by mali byť navrhnuté členskými štátmi v súlade s ich inštitucionálnym a ústavným usporiadaním,“ píše sa v záveroch.

Po dohode s Komisiou a po schválení ministrami, vláda bude musieť uviesť hlavné ciele dohodnutých reforiem a časový plán pre implementáciu. Otvorenou otázkou ostáva spôsob odmeňovania, ale keď bude dohodnutý, nadobudne podľa záverov právne záväznú povahu.

V najbližších mesiacoch bude preskúmaná presná povaha mechanizmov solidarity, či pôde o pôžičky, granty alebo garancie, a zároveň inštitucionálna forma a ich objem.

Predbežné závery tiež uvádzajú, že finančná podpora nemôže predstavovať finančné záväzky pre krajiny, ktoré sa do systému nezapoja. Zároveň by nemala mať žiadny vplyv na rozpočet EÚ. Systém by tiež mal rešpektovať rozpočtovú suverenitu krajín.

Podľa predbežného návrhu architektúry dohôd zmluvného charakteru by podpora mohla mať formu lacných pôžičiek, ktoré by sa vyplácali po tranžiach vždy pri dosiahnutí niektorého z cieľov reformy. Ich atraktivita by spočívala v úroku, nižšom ako ten čo by vláde ponúkol trh.

Šlo by teda o istý stupeň finančných transferov a dotovaných pôžičiek, ktoré by riziko rozložili medzi zúčastnené krajiny. Túto myšlienku dlhodobo odmieta Nemecko.

Výška pôžičky by podľa návrhu nebola viazaná na cenu reformy a predstavovala by všeobecnú podporu ekonomiky. Možným zdrojom by mohol byť trvalý euroval, ktorý získava prostriedky na medzinárodných trhoch. Finančná podpora by mohla tiež pochádzať z osobitného fondu, do ktorého by prispievali krajiny eurozóny, v hre je aj osobitný rozpočet krajín s eurom financovaný napríklad aj zo zvažovanej transakčnej dane. Pôžičky by však neboli dostupné pre zachraňované štáty a tie s nadmernými makroekonomickými nerovnováhami.

Ďalšie kroky:

  • 19. – 20. december 2013Summit hláv štátov a vlád členských krajín EÚ.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA