Zimná prognóza: Oživenie bude pokračovať

Európska komisia vo svojej zimnej ekonomickej prognóze Slovensku predpovedá rast, ale aj zvyšovanie deficitu a dlhu.

Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn dnes (25. februára 2014) predstavil zimnú hospodársku prognózu, výnimočne počas prebiehajúceho plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Eurozóna na jar 2013 prekonala recesiu a tri po sebe nasledujúce štvrťroky evidovala mierne oživenie. Európska komisia slabé zvýšenie hospodárskeho rastu očakáva aj naďalej. „Po reálnom raste HDP o 1,5 % v EÚ a 1,2 % v eurozóne v roku 2014 by malo v roku 2015 dôjsť k zrýchleniu na 2,0 % a 1,8 %,“ konštatuje.

V porovnaní s predchádzajúcou jesennou prognózou ide v oboch prípadoch o zlepšenie o 0,1 percentuálneho bodu. „Prognóza naďalej vychádza z predpokladu, že vďaka realizácii dohodnutých politických opatrení na úrovni EÚ a členských štátov sa bude zvyšovať dôvera, zlepšia sa finančné podmienky a programy makroekonomických úprav v členských štátoch budú napredovať, čím sa zvýši ich potenciál rastu,“ vysvetľuje Komisia.

Oživenie hospodárskej aktivity očakáva vo väčšine členských krajín, pričom negatívny rast uvádza len pri Slovinsku (-0,1 %) a Cypre (-4,8 %).

Utlmené tempo obnovy

Poukazuje však, že súčasné tempo obnovy sa v porovnaní s predchádzajúcimi obnovami javí ako pomerne utlmené. Ide o dôsledok doznievajúceho vplyvu krízy na znižovanie zadlženosti a tiež výdavkových škrtov a reformných opatrení.

Medzi členskými krajinami pritom panujú významné rozdiely, rovnako aj medzi podnikmi rôznych veľkostí. Po silnom poklese však opäť začali rásť investície, pričom počas prognózovaného obdobia rokov 2014 – 2015 by mali nabrať na intenzite a to aj v odvetví stavebníctva.

Miera nezamestnanosti ostane vysoká, no vykazuje isté známky stabilizácie. Podľa očakávaní by do roku 2015 mala v EÚ dosiahnuť 10,4 % a v eurozóne 11,7 %. Pokiaľ ide o infláciu, ktorej nízka úroveň je v súčasnosti stredobodom pozornosti, tak v roku 2014 by mala byť vo výške 1,2 %, respektíve 1 %.

V najbližších rokoch by malo pokračovať znižovanie schodkov verejných financií. Fiškálne deficity by podľa predpokladov mali v roku 2014 celkovo klesnúť na 2,7 % HDP v EÚ a 2,6 % v eurozóne, kým pomer dlhu k HDP by mal dosiahnuť takmer 90 % v EÚ a 96 % v eurozóne.

V prípade Slovenska Európska komisia uvádza rast HDP na úrovni 2,3 % tento a 3,2 % budúci rok. Nezamestnanosť by mala byť na úrovni 13,9 %, respektíve 13,4 %.  Deficit by tento rok mal prekročiť 3-percentný strop a dosiahnuť 3,3 %, rovnako aj v roku 2015. Dlh sa priblíži k 60-percentnému limitu, pričom tento rok podľa odhadov dosiahne 57,8 %. Podľa slovenskej dlhovej brzdy by pritom po prekročení 57-percentnej hranice mal byť predložený vyrovnaný rozpočet.

Vyváženejšie riziká

V porovnaní so stavom na jeseň Komisia vidí vyváženejšie riziká. Za najväčšie označila opätovnú stratu dôvery dôsledkom odkladania reforiem na vnútroštátnej alebo európskej úrovni. „Zvýšilo by to pravdepodobnosť pretrvávajúceho obdobia slabého rastu v Európe s negatívnym dosahom na hospodársku činnosť počas prognózovaného obdobia,“ upozorňuje.

Na druhej strane poukazuje na to, že existuje možnosť, že by oživenie mohlo byť výraznejšie, ako sa predpokladá a to v prípade, že budú realizované ďalšie ambiciózne štrukturálne reformy. „Podporilo by to pozitívne synergie medzi dôverou, hospodárskym rastom (najmä investíciami) a schopnosťou bankového sektora poskytovať úvery,“ uzavrela Komisia.

Zverejneniu zimnej prognózy predchádzalo vystúpenie predsedu európskej exekutívy Josého Manuela Barrosa v pléne Európskeho parlamentu a diskusia s europoslancami. Počas svojho prejavu zdôraznil, že tento rok sa krajiny posunú ďalej od recesie. „Miesto vyslovovania obáv nám lídri mimo Európy gratulujú k nevyhnutným, odvážnym a často bolestivým reformám, ktoré viaceré členské štáty realizovali,“ konštatoval.

Mnohí europoslanci však kritizovali, že Komisia situáciu vykresľuje príliš ružovo. Ako poukázal predseda skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente rakúsky europoslanec Hannes Swoboda v 20 členských štátoch v dôsledku úsporných opatrení klesli investície do vzdelávacieho systému. Pripomenul tiež situáciu v Grécku, kde je výrazne obmedzená zdravotná starostlivosť a zvýšila sa úmrtnosť detí.

Pozície:

Olli Rehn, podpredseda Komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti a euro: „Po návrate k rastu v polovici minulého roku je oživenie v Európe čoraz zreteľnejšie. Posilnenie domáceho dopytu v tomto roku by nám malo pomôcť dosiahnuť vyváženejší a udržateľnejší rast. Obnovenie rovnováhy európskeho hospodárstva napreduje a externá konkurencieschopnosť sa zlepšuje najmä v tých najzraniteľnejších krajinách. Napriek tomu, že to najhoršie z krízy už máme za sebou, musíme ostať v pozore, pretože oživenie je stále pomalé. Aby sme ho posilnili a mohli vytvoriť viac pracovných miest, musíme pokračovať v realizácii hospodárskych reforiem.“

"EK vníma slovenské verejné financie na rázcestí výstupu krajiny z procedúry nadmerného deficitu. Ministerstvo financií a vláda podriadia svoje opatrenia tomu, aby sme vystúpili z procedúry nadmerného deficitu," zhodnotil prognózu EK pre TASR poradca ministra financií Radko Kuruc.

"MF SR si stanovilo cieľ deficitu verejných financií na tento rok na úrovni 2,64 % a tak ako po minulé roky bude robiť všetko preto, aby svoj cieľ dosiahlo," avizoval Kuruc. Konkrétne kroky v oblasti verejných financií bude obsahovať nový Program stability, ktorý bude predložený na pripomienkovanie na prelome marca a apríla.

"Ukončenie procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sme od roku 2009, už v máji 2014 je preto na dosah, no nie bez vylepšenia názoru EK na roky 2014 a 2015," upozornil riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko. Dvíhajúci sa rast Filko vysvetľuje pokračujúcim oživením domácej spotreby a investícií. "Ekonomický rast by v týchto rokoch nemal byť závislí výlučne od čistého exportu," zdôraznil Filko. 

Sergej Kozlík (HZDS-ĽS, ALDE): „Krízy prichádzajú veľmi rýchlo a nápravné opatrenia sú veľmi zdĺhavé a pomalé. Obchody praskajú vo švíkoch, nárasty z predaja automobilov síce sú, ale veľmi skromné. Kľúčové sú investície a tie sú teraz veľmi opatrné. Som teda zástancom opatrného optimizmu. Druhou vecou je, že pracovné miesta pribúdajú len veľmi pomaly, takže bodaj by ten rast, aj keď pomalý, trval čo najdlhšie. Dosiahnutie tempa v minulých rokoch však potrvá ešte pomerne dlhý čas.“

Vladimír Maňka (Smer-SD, S&D): „Aj pred rokom nám predpovedali podstatne väčší deficit a že v roku 2013 prekročí 3 % a dnes už hovoria o 2,5 % . Je to o tom, aby sme znova pokračovali v reformách, ktoré Slovensko začalo, aby sme sa znova pobili s daňovými únikmi a aby sme riešili našu ekonomiku. Ja si myslím, že sme schopní dosiahnuť deficit pod 3 %. Predpovede Komisie sú vždy konzervatívnejšie a keď sa pozrieme do minulosti, tak Slovensko z toho vždy vyšlo lepšie ako predpovedala.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA