Ansip nechce oslabiť šifrovanie

Zadné dvierka do šifrovanej komunikácie sú podľa niektorých členských štátov EÚ vhodným nástrojom na boj s organizovaným zločinom.

Podpredseda Európskej komisie pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip vytrvalo odmieta vytváranie legislatívy, ktorá by oslabovala šifrovanie internetovej komunikácie.

Bývalý estónsky premiér sa minulý týždeň opätovne ohradil voči existencii špeciálnych prístupových bodov pre vyšetrovacie orgány. „Vytváranie zadných vrátok je podľa mňa čiernobielym riešením. Robiť to v záujme presadzovania práva však už nie je čiernobiele.“

Ansip tvrdí, že polícia by mala na získanie zašifrovaných údajov aj naďalej využívať súdne povolenia. Zašiel až tak ďaleko, že kritiku šifrovanej komunikácie, ktorá zaznieva od niektorých politikov, prirovnal k príkazu, aby ľudia namiesto listov komunikovali výhradne pohľadnicami.

Ministri sú za celoeurópske riešenie

Debata o šifrovanej komunikácii by sa mohla objaviť na decembrovej Rade EÚ v Bruseli. Indíciou sú viaceré iniciatívy ministrov, ktoré vyzývajú na uľahčenie práce vyšetrovateľov.

Na konci augusta sa za väčšie právomoci pre orgány činné v trestnom konaní prihovorili nemecký a francúzsky minister vnútra Thomas de Maizière a Bernard Cazeneuve. Podnietilo ich k tomu to, že po tohtoročných teroristických útokoch úrady zhabali veľké množstvo dát, ktoré s nimi súviseli.

Odborný portál TechCrunch upozornil, že význam šifrovaných údajov zostáva v tomto prípade nejasný. Teroristické organizácie však zvyknú využívať rôzne druhy bežne dostupnej šifrovanej komunikácie. Podobný nástroj by vraj ocenili aj vo Veľkej Británii.

Problémom však zostáva, že vytvorenie zadných dvierok pre úrady by znamenalo oslabenie systémov pre všetkých, vrátane hackerov a teroristov. Súkromné spoločnosti preto protestujú.

Nesúhlasia ani mnohé dozorné orgány. Giovanni Buttarelli, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, vydal oficiálne stanovisko v prospech tzv. end-to-end šifrovania komunikácie medzi občanmi.

Holandská mimovládka Bits of Freedom minulý týždeň zistila, že minimálne ďalších päť európskych krajín je priaznivo naklonených tomu, aby únia zaviedla novú legislatívu na získavanie dát uložených v cloude. Týkať by sa to mohlo aj tých služieb, ktoré sídlia mimo Európskej únie.

Keď si úrady nevedia pomôcť

V oblasti šifrovanej komunikácie výrazne zarezonoval prípad zo Spojených štátov – februárový spor Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a spoločnosti Apple.

FBI požadovala, aby jej známy výrobca odomkol prístup k údajom, ktoré si na mobilný telefón uložil jeden zo strelcov zo San Bernardina. Na ceste k dátam stál vyšetrovateľom štvormiestny kód a to, že nesprávne heslo je možné zadať iba 10 krát. Následne by sa všetky údaje znehodnotili.

Apple odmietol akékoľvek podkopávanie bezpečnosti svojich produktov, čo viedlo FBI k najatiu tretej strany. Krátko predtým, že v spore mohol rozhodnúť súd, neznáma spoločnosť prelomila zabezpečenie telefónu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA