Brusel chce jednotné elektronické občianske preukazy

Európska komisia sa chystá predstaviť návrh nariadenia, ktoré má zjednotiť používanie elektronických identifikácií v EÚ. Či nariadenie prejde, nie je vôbec isté, keďže proti sú niektoré členské štáty, ako aj niektorí občianski aktivisti.

Neelie Kroesová, eurokomisárka pre digitálnu agendu, plánuje predstaviť začiatkom júna nový legislatívny návrh harmonizácie elektronických podpisov a identifikácií v členských štátoch. Takáto harmonizácia má uľahčiť medzinárodné elektronické transakcie.

„Jasné regulačné pravidlá v službách elektronickej autentizácie podporia užívateľský komfort, dôveru a sebavedomie v digitálnom svete,“ píše sa v pracovnom návrhu s dodatkom, že taktiež budú mať podporný efekt na rast cezhraničných elektronických transakcií.

Brusel sa už dlhšiu dobu usiloval uľahčiť identifikáciu v dnešných podmienkach viacerých paralelne fungujúcich systémov. Jeden systém by viac zodpovedal predstavám o jednotnom vnútornom trhu.

Nariadenie z roku 1999 vytvorilo spoločný rámec pre elektronické podpisy. Bolo reakciou na rastúci podiel digitálnych služieb, ktoré presahovali národné hranice a nutnosti stanoviť pravidlá v tejto oblasti.

Odpor na národnej úrovni

Napriek doterajším snahám EÚ, sa občania a národné vlády doteraz stavali k elektronickej identifikácii skôr odmietavo.

V skutočnosti sa dnes elektronické podpisy vzťahujú len na niekoľko sektorov, ako sú napríklad univerzity. Väčšina členských štátov ešte nezaviedla ani elektronické preukazy totožnosti.

Kým čipové cestovné pasy sú už v Európe bežnou normou, elektronické občianske preukazy používajú len v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Holandsku. Neexistuje systém, ktorý by tieto preukazy rozpoznal v inom štáte.

Možno ešte viac znepokojuje Komisiu Veľká Británia, ktorá papierové preukazy totožnosti nepoužíva vôbec a verejná mienka je silno proti ich zavedeniu.

Veľká Británia ich nakrátko zaviedla počas druhej svetovej vojny, ale po nej ich hneď zrušila. Váhu vtedy zohral aj fakt, že preukazy totožnosti využíval nacistický režim na označovanie Židov.

Keď vláda Tonyho Blaira o nich spustila diskusiu, veľký občiansky odpor okamžite zmietol plány zo stola. Preukazy totožnosti nepoužívajú ani Dáni a Íri.

Plán, ktorý by mala Komisia odhaliť v najbližších dňoch, je ešte ambicióznejší, ako predchádzajúce legislatívne pokusy. Brusel chce elektronickú autentifikáciu rozšíriť aj na viacero ďalších služieb. Nové pravidlá by mali byť povinné pre všetkých.

Cieľom návrhu je aj motivovať krajiny, ktoré nepoužívajú elektronické preukazy totožnosti, aby tak urobili.  

Bezpečnostné otázky

Kroesovej úspech však ani dnes nie je vôbec istý. Koncept elektronickej identifikácie sa posledné roky spájal s hrozbami virtuálnej kriminality.

Úrady tvrdia, že spolu s novými elektronickými službami, budú musieť byť prijaté aj tvrdé bezpečnostné mechanizmy. Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová už navrhla zmeny v Kroesovej návrhu, ktoré by mali posilniť ochranu dát.

Redingová napríklad požaduje, aby v prípade že dôjde k úniku dát, krádeži alebo chybnému použitiu, existovala pre vlastníkov povinnosť do 24 hodín takúto udalosť oznámiť.  

24 hodinová povinnosť je zároveň súčasťou reformy legislatívneho rámca na ochranu dát v EÚ, ktorú ohlásila Redingová v januári. Naopak Kroesová do tejto reformy vstúpila, aby zjemnila bezpečnostné požiadavky na firmy.

Nové nariadenie o elektronických identifikáciách narazí pravdepodobne na odpor aj v Európskom parlamente. Kroesová varuje, že pravidlá musia byť citlivé voči skupinám, podporujúce občiansku slobodu, ktorých záujmy pravdepodobne zaznejú v parlamente.

Búrlivá diskusia sa očakáva ja v Rade a to napriek tomu, že väčšina členských štátov nariadenie podporuje.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA