Digitálne hospodárstvo má svoj päťročný plán

Podpredsedkyňa Európskej komisie Neelie Kroes minulý týždeň predstavila svoju stratégiu vytvorenia „poctivého a samo sa kopírujúceho digitálneho hospodárstva“. Päťročný plán sa zameriava na infraštruktúru pre vysokorýchlostný internet a vytvorenie cezhraničného trhu pre internetovú hudbu a film.

Kroes, ktorá sa pred takmer troma mesiacmi stala eurokomisárkou pre digitálnu agendu, predstavila 39- stranový plán, ktorý má viesť k výraznému zvýšeniu digitálneho hospodárstva.

Plán sa zameriava na to, aby sa „záujmy európskych občanov a podnikateľov dostali do popredia digitálnej revolúcie a aby sa maximalizoval potenciál informačných a komunikačných technológií a tak sa napomohlo k ďalšej tvorbe pracovných miest, trvalej udržateľnosti a sociálnej inklúzii,“ uvádza Kroes v prehlásení.

Jednou z dôležitých priorít komisie je aj vytvorenie jednotného trhu pre kultúrny obsah a inovácie v EÚ a zároveň zavedenie interoperabilných noriem a väčšej bezpečnosti siete.

Čoskoro sa tiež očakáva návrh na vytvorenie vysokorýchlostnej integrovanej siete. Predošlé návrhy sa pritom kvôli tlaku nespokojných lobistov nepodarilo schváliť.

Komisia si tiež tento rok plánuje poradiť s manažmentom práv v EÚ zavedením celoeurópskeho systému vyberania licenčných poplatkov za využívanie kreatívneho obsahu ako hudba a film.

Plán zároveň predstavil tieto ciele:

  • ultrarýchly širokopásmový internet do roku 2020: 50 percent domácností by malo mať predplatených nad 100MB za sekundu
  • propagovanie elektronického obchodu: 50 percent populácie by malo do roku 2015 nakupovať online
  • cezhraničný e-obchod: 20 percent populácie by malo nakupovať cezhranične online do roku 2015
  • jednotný trh pre telekomunikačné služby: rozdiely medzi roamingom a národnými poplatkami by mali do roku 2015 dosiahnuť nulu
  • nárast výskumu a vývoja v oblasti informačných a komunikačných technológií: verejné investície do tejto oblasti by sa mali zdvojnásobiť na 11 miliárd eur

 Podľa kritikov je návrh Komisie opatrným pokusom o utíšenie vnútorných obáv a lobistov, najmä v oblasti autorského práva. To sa prednedávnom stalo kameňom úrazu medzi Kroesovej a jej francúzskym kolegom, eurokomisárom pre vnútorný trh Michelom Barnierom, ktorý obhajuje prísnejšie trestanie porušenia autorských práv. V posledných hodinách rokovania ale podľa zdrojov blízkych Komisii Kroesová predsa len odolala Barnierovmu tlaku v tejto oblasti.

Európska únia sa už dlhú dobu snaží napísať pravidlá tak, aby predchádzali porušovaniu duševného vlastníctva, a v rámci toho sa zapája aj do snahy o podpísanie Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA). Návrh tejto dohody ukazuje, že ďalšie nové zákony v oblasti ochrany duševného vlastníctva sa nepodarilo presadiť a ak do toho má Kroes čo povedať, tak sa tak ani do roku 2012 nestane.

Barnier však už má na svojom stole nejakú dobu text Smernice o presadení práv v oblasti duševného vlastníctva (IPRED, pričom ju plánuje zrevidovať v krátkom časovom horizonte.  

Kroesovej rozhodnutie o zvrátenie Barnierovho postoja si získalo uznanie, ale aj kritiku zo strany priemyslu. Jeho predstavitelia namietajú, že toho bez prísnejších pravidiel o ochrane autorských práv veľa nespraví v boji s ázijskou dominanciou na trhu s informačnými a komunikačnými technológiami.

Dokument priznáva, že iba jedna z deviatich IT spoločností zo zoznamu denníka Financial Times Global 500 je európska a iba štyri z top 54 najnavštevovanejších internetových stránok má európsky pôvod.

 „Máme v Európe lacnú pracovnú silu? Nie. Máme tu duševný kapitál, ktorý, ak sa prehliada, naznačuje, že nepotrebujeme chrániť našu komparatívnu výhodu,“ kritizuje Kroesovej postup člen obchodnej skupiny Business Software Alliance Francisco Mingorance. Zároveň narážal na čínske zákony, ktoré sú podľa európskych lobistov protekcionistické a škodia IKT odvetviu v Európe. Jeden z nich naznačuje, že na to, aby mohla firma vstúpiť na čínsky trh, je potrebné, aby sa aspoň časť výrobku vyrobila v ich krajine.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA