EÚ chce skrátiť čas, dokedy majú úrady prístup k osobným informáciam

Európska komisia plánuje novú revíziu Smernice o zadržiavaní údajov. Tá by mala zahŕňať aj návrh na harmonizáciu a zníženie času, dokedy majú úrady štátnej správy právo na prístup k elektronickým osobným údajom občanov z bezpečnostných dôvodov.

„Mali by sme sa dohodnúť na harmonizovanejšom a ak možno, kratšom období zadržania,“ uviedla minulý piatok (3. decembra) v Bruseli na konferencii venovanej Smernici o zadržiavaní údajov eurokomisárka pre vnútorný trh Cecilia Malmström.

Jej prehlásenie prichádza v čase, kedy Komisia plánuje zverejniť hodnotiacu správu ohľadne smernice, ktorá pravdepodobne povedie k vytvoreniu legislatívnych dodatkov v snahe zabrániť jej nedostatkom. Dokument by mal byť zverejnený už na začiatku budúceho roka.

Súčasná smernica je platná od roku 2006 a slúži ako legislatívny rámec pre zber, uskladňovanie a použitie osobných elektronických údajov z bezpečnostných dôvodov. Poskytovateľom telekomunikačných služieb okrem iného dáva za povinnosť, aby zálohovali údaje o svojich zákazníkoch, vrátane volaných telefónnych čísiel, navštívených internetových stránok, miesta pobytu v čase spojenia, či osobné údaje pre prihlásenie sa. Obsah komunikácie sa však nezaznamenáva. Doba uskladnenia týchto informácií je v texte uvedená, avšak len veľmi vágne. Dokument priamo hovorí, že údaje musia byť „zadržané na obdobie nie menej ako šesť mesiacov a nie viac ako dva roky od obdobia komunikácie“.

Toto obdobie je výsledkom snahy o dosiahnutie rovnováhy medzi rôznymi záujmami. Na jednej strane, orgány vymáhajúce právo si chcú ponechať prístup k osobným údajom čo najdlhšie, keďže im slúžia v mnohých prípadoch ako dôkazy v súdnych procesoch a pri vyšetrovaní. Na strane druhej, občiansko- právne skupiny žiadajú, aby boli tieto údaje dostupné čo najkratšie a v ich žiadosti ich podporili aj samotné telekomunikačné spoločnosti. Tie totiž znášajú sami všetky náklady spojené s uskladňovaním údajov.

Rozličné národné zákony

Výsledkom tohto nekonkrétneho znenia v smernici je to, že členské štáty použili pri zavádzaní smernice do praxe rozdielne obdobie zadržiavania údajov.  Len šesť členských štátov určilo obdobie zadržiavania údajov na šesť mesiacov- teda na najkratšiu dobu, ktorú smernica umožňuje. Sú to Nemecko, Španielsko, Luxembursko, Slovensko, CyprusLitva.

Väčšina členských štátov sa rozhodla pre zadržiavanie na 12 až 24 mesiacov. V niektorých prípadoch je to dokonca viac ako maximálna doba, ktorú dokument povoľuje. Napríklad v Poľsku niektorí operátori uskladňujú údaje až do obdobia desať rokov. V Grécku je to päť rokov a v Írsku, Lotyšsku, či Rumunsku to môže trvať 36 mesiacov.

„Tieto rozdiely v tom ako sa smernica uplatňuje, sú výsledkom- viac ako čohokoľvek iného- skutočnosti, že znenie smernice je formulované otvorením, ak nechcem povedať, že nepresným spôsobom,“ uznala eurokomisárka Malmström a dodala: „To vyvoláva otázku, či by znenie nemalo byť konkrétnejšie, aby sa zaistilo, že dosiahneme správnu rovnováhu medzi potrebami pri vymáhaní práva a obavami v oblasti súkromia vo všetkých členských štátoch“.

Komisárka tiež uviedla, že revízia smernice by sa tiež mala pozrieť na to, za aké druhy zločinov a priestupkov je možné trestné stíhanie za pomoci informácií získaných vďaka Smernici o zadržiavaní údajov. Zároveň by sa malo presne stanoviť, ktoré úrady budú mať k týmto informáciam prístup.

Nátlak zo strany ochrancov súkromia

Malmströmovej ústupky sú výsledkom silnej kritiky smernice zo strany úradov zaoberajúcich sa ochranou súkromia a údajov v Európe. „Zadržiavanie údajov o činnosti používateľa a lokalizácia dát všetkých osôb v Európskej únii, či už využívajú internet alebo telefón, je veľkým zásahom do práva na slobodu všetkých občanov,“ povedal na piatkovej konferencii v Bruseli Peter Hustinx z European Data Protection Supervisor (EDPS).

„EDPS považuje túto smernicu za najviac súkromie porušujúci nástroj, ktorý kedy EÚ prijala s ohľadom na jej rozsah a počet osôb, ktorých sa týka,“ dodal Hustinx a zároveň požiadal o poskytnutie jasných dôkazov o tom, že „ide o nevyhnutný a primeraný nástroj“.

Jeho obavy odrážajú výsledky správy, ktorú zverejnila skupina úradov pre ochranu národných údajov, takvaná Article 29 Working Party. Tá už v júli minulého roku zdôraznila niekoľko závažných nedostatkov v plnení smernice, a to až tak, že implementáciu označila za „nezákonnú“.

Správa z ich dielne konkrétne uvádza, že „sa zadržiava viac údajov ako je povolené“ a hoci smernica jasne hovorí, že by sa nemal zaznamenávať a uskladňovať žiaden obsah elektronickej komunikácie, pri prešetrovaní sa našli dôkazy, že „niektoré z týchto údajov sa zadržiavajú. Prešetrovanie tiež zdôraznilo, že v EÚ existujú rôzne doby uskladňovania údajov a tieto v niektorých prípadoch prekračujú povolené medze.

Finančná kompenzácia pre poskytovateľov telekomunikačných služieb?

Malmström tiež priznala, že poskytovateľov telekomunikačných služieb táto smernica finančne zaťažuje a nedostatok harmonizácie zároveň vedie k tomu, že niektorí poskytovatelia sú zaťažení viac ako iní. Eurokomisárka preto schválne nechala dvere otvorené tomu, že by títo poskytovatelia dostávali od štátu kompenzácie za svoje služby. Zdôraznila však, že v každom prípade „nebolo zdravie telekomunikačného sektora smernicou ovplyvnené významnou mierou“.

Operátori však majú dramatickejší pohľad na vec. V dokumente, ktorý zaslali Komisii, sa združenie spájajúce všetkych poskytovovateľov elektronických komunikačných služieb- vrátane telekomunikácií, káblových a internetových služieb jasne vyjadrilo, že smernica „má jasný dopad na priemysel a ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA