EÚ chce znížiť dane pre internetové médiá

Európska komisia zvažuje, že by internetovým médiám znížila daň z pridanej hodnoty na úroveň printových médií. Cieľom je zredukovať finančné bremeno tohto už i tak zaťaženého sektora.

„Domnievame sa, že obsah by mal byť zdanený rovnako, či už je vytlačený alebo na obrazovkách,“ povedal včera na konferencii v Bruseli generálny riaditeľ pre vzdelávanie a kultúru v Komisii Jan Truszczynski. Internetové médiá totiž v súčasnosti platia vyššie DPH ako ich printoví konkurenti, a to takmer vo všetkých členských štátoch Únie, uvádza Asociácia európskych vydavateľov novín (ENPA).

Takže zatiaľ čo printové médiá sa tešia nižšej, dokonca v niektorých štátoch nulovej dani z pridanej hodnoty, internetové médiá platia zvyčajne štandardnú výšku, ktorá sa pohybuje od 15 do 25 percent v EÚ. Tým pádom dosahuje rozdiel medzi internetovými a printovými médiámi niekedy až 25 percent, keď napríklad v Dánsku tradičné médiá platia nulovú DPH, ale za elektronickú verziu je to až 25 percent. Rovnaké dane pre oba druhy médií sú len v Bulharsku, Fínsku, Poľsku a na Slovensku, kde je to ale paradoxne spôsobené vyšším zdanením printových médií.

Tento prístup sa zdá byť rozporuplný, keď sa zoberie do úvahy skutočnosť, že tržby z predaja reklamy na internete sú stále menšie ako tržby z vytlačených reklám. Hoci sú totiž internetové reklamy viac cielené a šité na mieru potrebám čitateľov, zároveň „sú viac dobiedzavé a teda platiteľov reklamy menej stoja,“ povedala výkonná riaditeľka ENPA Francine Cunningham, ktorá obhajuje nula percentnú DPH pre všetky médiá.

Dotácie alebo znižovanie nákladov pre médiá?

Truszczynskiho prehlásenie prichádza v čase, kedy sa Komisia zaoberá celkovým hodnotením režimu DPH v Únii. Cieľom je zaviesť vyššiu harmonizáciu tejto dane naprieč Úniou. Zároveň sa uvažuje o nových formách podpory médií z verejných zdrojov, keďže tie utrpeli kvôli kríze výrazné straty na tržbách. To dokazuje, že ani európska tlač sa nevyhne globálnemu trendu, čo dokazuje aj skutočnosť, že za posledných päť rokov poklesol počet novinárov akreditovaných v Bruseli z 1300 na 800, teda o viac ako tretinu.

Z tohto dôvodu ožíva myšlienka, že by EÚ finančne podporila médiá. „Európska tlač je možno nie menej dôležitá ako európski farmári,“ povedal generálny riaditeľ think- tanku Friends of Europe Giles Merritt. A čo na podanie pomocnej ruky tlači hovorí Komisia? „Môžno áno,“ uviedol Truszczynski, no kto bude podporený a aké budú kritériá ostáva naďalej otázne.

Navyše, samotné médiá nie sú nadšené myšlienkou prijímať priamu podporu z verejných zdrojov. V niektorých severských krajinách je to dokonca tabu. Hrozí totiž, že verejné úrady sa budú snažiť viac zasahovať do ich práce v prípade, že na tom budú mať finančné záujmy. „Cestou napred by nemali byť dotácie. Verejné úrady by mohli pomôcť médiám znížením ich nákladov, napríklad znížením daní alebo preplácaním nákladov spojených s výkonom ich povolania, vrátane telefónnych účtov,“ uvádza člen medzinárodného tlačového združenia v Bruseli API/ IPA Lorenzo Consoli.

Monitorovanie národnej tlače?

V čase, kedy sa v Bruseli diskutuje o podpore tlače hľadá Európska komisia zároveń aj spôsoby, ako lepšie ochrániť médiá pred pokusmi o obmedzenie ich slobody. Eurokomisárkou, zodpovedajúcou za túto oblasť, spadajúcu pod portfólio Digitálnej agendy, je Neelie Kroes. Nemecký poslanec EP Jorgo Chatzimarkakis, ktorý je tiež podpredsedom parlamentného výboru pre médiá potvrdil, že sa „plánuje vytvoriť externá monitorovacia skupina“, ktorá bude dohliadať na porušovanie slobody tlače vo všetkých členských štátoch.

Nápad vznikol po búrlivej diskusii na pôde EP minulý rok ohľadom slobody tlače v Taliansku. Ďalšiu vlnu diskusie spustil kontroverzný maďarský mediálny zákon.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA