Europarlament pochoval dohodu ACTA

Európsky parlament dnes jednoznačnou väčšinou odmietol Obchodnú dohodu proti falšovaniu (ACTA). Ide vôbec o prvý prípad, keď parlament využil právomoc vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy, ktorá mu umožňuje odmietnuť medzinárodnú obchodnú zmluvu.

Proti dohode ACTA hlasovalo 478 poslancov, 39 hlasovalo za a 165 sa zdržalo.

„Som veľmi rád, že Parlament nasledoval moje odporúčanie a dohodu ACTA zamietol,“ vyhlásil spravodajca návrhu europoslanec David Martin (S&D). Ten po hlasovaní opäť zdôraznil, že dohoda je príliš vágna, a preto ju môžeme interpretovať rôzne.

"Nijaký operačný zákrok, nijaká transplantácia, nijaká rehabilitácia, nič už nepomôže zachrániť ACTA," dodal jeden z kľúčových odporcov protipirátskej dohody.

Martin však zároveň upozornil na potrebu hľadať alternatívne cesty ochrany práv duševného vlastníctva v EÚ, ktoré sú „soľou európskej ekonomiky.“

Europoslanci zo skupiny Zelených, ktorí intenzívne bojovali proti tejto dohode, si na hlasovanie pripravili transparenty s textom „Pozdravujeme demokraciu, zbohom ACTA.“ Po ohlásení výsledku hlasovania nimi víťazne mávali.

Počkať na verdikt súdu

Európska komisia naliehala od apríla na parlament, aby počkal s hlasovaním o dohode, kým ju nepreskúma Európsky súdny dvor. ACTA  mala umožniť medzinárodnú spoluprácu v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. Komisia ju podporovala, pretože v nej videla istotu, že európski autori a exportéri nebudú prichádzať o svoje zisky.

Odklad hlasovania žiadal vo včerajšej rozprave podporovateľ dohody Christofer Fjellner (EPP). Väčšina poslancov však jeho žiadosť odmietla, alebo sa zdržala hlasovania.

Ten istý názor mal aj slovenský europoslanec Peter Štastný (EPP). „ACTA je dôležitá pre našu konkurencieschopnosť i rast zamestnanosti. Treba ju zbaviť akýchkoľvek nejasnosti, čo ma za úlohu Európsky súdny dvor. Hlasovanie v Európskom parlamente by malo počkať až do jeho rozhodnutia,“ vyhlásil.

Európska ľudová strana bola jedinou skupinou, ktorá sa aktívnejšie snažila aspoň o odklad hlasovania. Napokon však všetci jej poslanci za dohodu nehlasovali.

„V skupine Európskej ľudovej strany sme prijali odporúčanie zdržať sa pri hlasovaní v pléne. Väčšina z nás je totiž presvedčená, že parlament by mal počkať na stanovisko Európskeho súdneho dvora,“ vysvetlila europoslankyňa Anna Záborská (EPP).

Ak by sa čakalo na verdikt súdu, mohlo by to oddialiť konečné rozhodnutie o jeden až dva roky. Predkladatelia zmluvy chceli tento čas využiť na vysvetlenie toho, čo zmluva obsahuje a čo nie.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP) upozornil: „Bez prijatia vhodných opatrení na ochranu duševného vlastníctva, Európa a teda aj jej občania prichádzajú ročne o viac než 8 miliárd EUR. Európske hospodárstvo zameriavajúce sa na vytváranie nových inovatívnych riešení trpí prílevom falšovaného tovaru zo zahraničia, kde firmy neváhajú kopírovať európske výrobky a následne ich nekvalitné "náhražky"  posielať na európsky trh.“

Zisky z falšovania podľa neho oberajú štátne rozpočty o „miliardy eur z cla a daní, ktoré by sa dali napríklad využiť v zdravotníctve a školstve“ .

Europoslanec Alajos Mészáros (EPP) sa stotožňuje s názorom ľudovcov, že EP mal  počkať na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o ACTA.

Kritika o netransparentnosť vyjednávania dohody je podľa neho nemiestna, keďže zmluvné strany postupovali podľa tradičných postupov pri vyjednávaní medzinárodných zmlúv.

Základné práva a transparentnosť

Kritici dohody vyčítali predovšetkým jej nesúlad so základnými právami, či nízku transparentnosť jej prípravy.

Europoslanec Jaroslav Paška (EFD) kritizoval proces prípravy dohody, do ktorého nebol dostatočne zapojený europarlament. „Európsky parlament má právo tlmočiť vám prácu za takto odvedenú prácu,“ odkázal Komisii vo včerajšej rozprave Paška.

„Problém s ACTA má dve roviny: na jednej strane sa na ACTA začalo pracovať ešte pred Lisabonom, čiže pravidlá ktorými sa EK riadila boli odlišné a preto to teraz pôsobí tak, že komisia o tom jednala „za zatvorenými dverami“,“ vysvetľuje europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D).

„Ďalším a pravdepodobne najväčším problémom je hrozba obmedzenia základných občianskych slobôd,“ dodáva.

Europoslanci čelili v posledných mesiacoch ohromnému lobingu tisícov európskych občanov, ktorí žiadali, aby poslanci dohodu odmietli. Až 2,8 mil. ľudí podpísalo petíciu na zastavenie ACTA. Podľa Neveďalovej ide o jasnú ukážku toho, že "každý občan môže ovplyvňovať rozhodovanie Bruselu."

ACTA teda po odmietnutí parlamentom nebude platiť na území EÚ. Ak ju však príjme aspoň šesť štátov, bude platiť mimo jej územia.  

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA