Google odmietol šírenie práva byť zabudnutý

Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov prikázal americkej spoločnosti rozšírenie európskeho práva byť zabudnutý aj na ostatné regionálne mutácie najznámejšieho vyhľadávača.

Júnové nariadenie francúzskej Národnej komisie pre informatiku a slobody (Commission nationale de l’informatique et des libertés/CNIL) je rozšírením pôsobnosti práva, ktoré zadefinovalo minuloročné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu.

Internetové vyhľadávače nemajú na žiadosť občanov zobrazovať odkazy, ktoré sú „neadekvátne, nerelevantné a neprimerané“. Google sa vtedy súdnemu rozhodnutiu podriadil. Nežiaduce informácie o občanoch Európskej únie vyradil z výsledkov vyhľadávania na svojich stránkach Google.fr či Google.de. Údaje, ktoré nezobrazuje, sú stále dostupné na jeho mimoeurópskych variantoch, čím neutralizuje platnosť európskej legislatívy.

Súdy vo Francúzsku vzniesli podobnú požiadavku už v novembri 2014 a hrozili pri tom pokutou 1000 eur za každý deň, kedy Američania ich rozhodnutie odignorujú.

Internetový gigant ani teraz neplánuje prehodnotiť svoju politiku. Tvrdí, že verdikt je neadekvátny a 97 % užívateľov aj tak preferuje regionálne verzie vyhľadávania.

Britský denník The Guardian pripomína, že postupom času sa aj presné, oprávnene publikované údaje, môžu stať nezlučiteľné so smernicou EÚ.

Peter Fleischer, poradca Googlu pre oblasť práv na ochranu súkromia, vyhlásil, že takýto princíp by naštartoval celosvetový pretek ku dnu: „Na konci by bol internet už iba tak slobodný, ako najmenej slobodné miesto na zemi.“

Výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo  

Počet žiadostí o cenzurovanie webových odkazov už presiahol 250 tisíc. Google vyše 40 % z nich označí ako oprávnené. [EurActiv.sk, 15. 7. 2015] Obavy, že nové právo budú zneužívať najmä kriminálnici, sa nepotvrdilo. Najčastejšie, v 95 % prípadov, chcú byť zabudnutí bežní občania.

Britskú verejnosť však nedávno zaujal prípad kazateľa Malcolma Edwardsa-Sayera, ktorý sa priznal k daňovému podvodu vo výške 51 miliónov libier. V roku 2007 bol odsúdený na 10 rokov väzenia. Informácie o svojej kriminálnej minulosti sa už snažil zakryť získaním súdneho príkazu voči piatim najväčším mediálnym spoločnostiam.

Tentoraz neuspel ani s podaním, ktoré argumentovalo právom byť zabudnutý. David Jordan z BBC uviedol, že aj v tomto prípade hovoril v prospech zachovania  internetových odkazov „veľmi významný verejný záujem“. Podobnú podmienku pri zvažovaní žiadostí preveruje aj Google.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA