Internet budúcnosti sa blíži. Zatiaľ len na papieri

Francúzske predsedníctvo dnes (6.10.) organizuje konferenciu na vysokej úrovni, ktorá sa bude dotýkať budovania tzv. „internetu vecí.“ Podujatie sa zameria aj na pripravovaný návrh Komisie v súvislosti s používaním mikročipov RFID, od ktorých sa očakáva technologická revolúcia. Koncept je zatiaľ skôr teoretický, než praktický.

Existuje vízia, podľa ktorej bude každá vec v budúcnosti, od poštových obálok po budovy, niesť elektronický štítok a bude komunikovať s ostatným digitálnym svetom. Brusel považuje vytváranie tzv. „internetu vecí“ za svoju kľúčovú prioritu. Daný koncept má potenciál efektívne riešiť širokú paletu spoločenských výziev a problémov, medzi nimi aj demografický vývoj a starnutie populácie.

Preložené do praktickej reči, Komisia verí, že napríklad „slepý človek bude vidieť.“ Koncept automatickej a inteligentnej komunikácie vecí na dátovej úrovni dokáže poskytnúť nevidiacej osobe, ktorá kráča dolu ulicou, všetky potrebné informácie o tom, čo sa deje v jej okolí. „Docieli sa to použitím čítačky, ktorá bude schopná detekovať a prijímať informácie z elektronických štítkov z okolitého prostredia,“ tvrdí IT expert Európskej komisie.

Z dátových riešení budúcnosti získajú aj starší obyvatelia, ktorí sú menej mobilní. Inteligentná chladnička môže za nich objednať zo supermarketu vajcia či mlieko v prípade, ak sa zásoby skonzumujú. Súčasne, elektronika môže informovať príslušných lekárov o ich zdravotnom stave, napríklad o výške krvného tlaku, hladine cukru v krvi a podobne.

„Internet vecí“ by mal fungovať na bezdrôtovej technológii RFID (Radio Frequency Indentification). Akokoľvek, používanie čipov RFID vyvoláva niekoľko otázok, ktoré sa dotýkajú ochrany súkromia a osobných údajov. Existuje obava, že čip, ktorý obsahuje všetky dôležité údaje o svojom nositeľovi, môže byť jednoducho prečítaný kýmkoľvek, kto vlastní príslušnú čítačku.

V nadväznosti na obavy o súkromie, Komisia v novembri predstaví odporúčanie členským krajinám. Predpokladá sa, že medzi prvé kroky, ktoré vyplynú z dokumentu, sa zaradí zvyšovanie povedomia verejnosti o existencii RFID a zásadách jeho správneho používania. Prvý náčrt dokumentu, ktorý je verejný od apríla 2008, hovorí, že každá firma, veľkoobchodná aj maloobchodná, ktorá bude chcieť technológiu použiť, bude musieť vypracovať „hodnotenie dopadu na súkromie“ a preskúmať potenciálne riziká. Navyše, obchodné domy, ak predajú tovar, budú musieť permanentne deaktivovať čipy, ktoré budú tovary niesť. Komisia navrhuje, aby na prítomnosť čipu RFID upozorňovali dve harmonizované logá.

Akokoľvek, „internet vecí“ a používanie RFID zostáva nateraz skôr teoretickým konceptom, ktorý má od reality ďaleko. Dôvodov je viacero:

  • veľká paleta otázok a obáv spojených s ochranou súkromia,
  • nedostatočná miera zhody na medzinárodných technologických štandardoch,
  • odpor zo strany malopredajcov, ktorí namietajú, že umiestňovanie nových čipov a ich následná deaktivácia pri predaji spôsobí nadmerné finančné náklady.

Pozície

Gerald Santucci, predstaviteľ Európskej komisie, zodpovedný za RFID, pre EurActiv povedal: „Komisia na odporúčaní stále pracuje. Je potrebné povzbudiť priemysel k technologickým inováciám, ktoré predstavujú potenciálny ekonomický a sociálny zisk, ale súčasne treba obyvateľom garantovať právo na informácie na istej úrovni, právo na transparentnosť a ochranu s ohľadom na súkromie a ochranu údajov. Chceme nájsť správnu rovnováhu medzi povinnosťami priemyslu a úrovňou rizika.“

Coline Donon z maloobchodnej siete Carrefour, pre EurActiv vysvetľuje, že firma už testovala potenciálne zisky z používania RFID v niektorých predajniach na istých typoch produktov, zatiaľ však len v rámci skladov. Dodáva, že „umiestňovanie štítku na každý produkt je príliš komplexné a drahé.“ Súčasne varovala pred prílišnou snahou Komisie regulovať: „Ak regulujete pred tým, ako sa [technológia] zavedie, existuje riziko, že priemysel nebude mať motiváciu investovať do novej technológie. Regulácia by mala byť vyvážená s ohľadom na už existujúce riziká.“ Tiež varovala, že následná deaktivácia čipov pri predaji produktov spôsobuje dodatočné náklady. „Bude nás to nútiť mať drahý deaktivátor na každej pokladni, zatiaľ čo z nášho uhla pohľadu za posledných tri až päť rokov boli riziká [doteraz používaných čipov] zanedbateľné,“ dodáva.

CompTIA, globálna asociácia firiem pracujúcich s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT), vo svojom liste Európskej komisii podčiarkuje: „Medzi zručnosťami a kvalifikáciou IKT profesionálov, ktorí technológii rozumejú, existuje dramatická priepasť.“ Dodáva, že tento fakt by mali európski rozhodovatelia vziať na vedomie. „Odporúčanie by malo preto obsahovať ustanovenia odkazujúce na nevyhnutnosť prijatia opatrení na zlepšenie situácie,“ uzatvára dokument.

Monique Hoyens, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie BEUC, povedala: „Všetky nové technológie so sebou prinášajú výhody aj nevýhody. RFID sa priamo dotýka veľmi citlivej otázky ochrany súkromia a osobných údajov. Následne, musia sa prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby neboli zákazníci neustále monitorovaní.“

Peter Hustinx, Európsky úrad pre dohľad nad ochranou údajov (EDPS), zaslal Európskej komisii svoje stanovisko, v ktorom uvádza: „Systémy RFID by mohli hrať kľúčovú úlohu v rozvoji európskej informačnej spoločnosti, ale široká akceptácia technológie RFID by mala byť podporená konzistentnými opatreniami na ochranu osobných údajov. Samoregulácia ako taká nie je dostatočná, aby odpovedala na takúto výzvu. Možno preto požadovať právne nástroje, ktoré budú garantovať, že ak budú technické riešenia uvedené do praxe, budú minimalizovať riziká ochrany údajov a súkromia.“

Nasledujúce kroky

  • 6.-7. október 2008: Francúzske predsedníctvo organizuje v Nice konferenciu na vysokej úrovni o „internete vecí.“
  • November 2008: Európska komisia predstaví odporúčanie o ochrane súkromia v spojitosti s technológiou RFID.
  • Druhý štvrťrok 2009: Komisia predstaví dokument o výzvach „internetu vecí.“

REKLAMA

REKLAMA