Internet je pre európske deti stále nebezpečný

Napriek neustálym miliónovým kampaniami Európskej komisie na zvýšenie povedomia, len 14% užívateľov internetu filtruje prístup detí na nevhodné stránky. Na Slovensku sú to len 2% rodičov. Naše počítače tiež veľmi často napádajú škodlivé softvéry.

Aj keď počet detí, ktoré denne používajú internet neustále rastie, rodičia s týmto trendom, zdá sa, nedržia trend. Väčšina z nich neprijíma dostupné bezpečnostné opatrenia, ktorými by mohli svoje deti chrániť pred nevhodným obsahom na internete.

Vyplýva to zo zistení dvoch prieskumov uskutočnených v takmer 70 krajinách sveta, ktoré boli publikované pri príležitosti dnešného Európskeho dňa za bezpečnejší internet (Safer Internet Day).

Len 14% opýtaných v EÚ uviedlo, že používa na ochranu detí rodičovskú kontrolu alebo softvér na filtrovanie internetu. Podľa prieskumu, ktorý Eurostat uskutočnil v druhej štvrtine roku 2010, v južných a východoeurópskych krajinách toto číslo klesá až na 10%.

V Bulharsku napríklad preventívne opatrenia využívali len 2% opýtaných. Na Slovensku a v Rumunsku to boli 3%, v Taliansku a Lotyšsku 4%.

Naopak, dostupné možnosti rodičovskej ochrany najviac využívajú v Luxembursku, Slovinsku a Francúzsku.

Z výskumu tiež vyplynulo, že len 5% opýtaných si myslí, že sa deti venujú nebezpečným online aktivitám, navštevujú nevhodné stránky alebo sa zoznamujú s nebezpečnými osobami.

Medzi mnohé nebezpečenstvá, ktorým sú deti pri „surfovaní“ vystavené pritom patrí kyber-šikana, prístup k násilnému a sexuálne explicitnému materiálu, krádeže identity či kontaktovanie dospelými so zlým úmyslom.

Vzhľadom na to, že počet mladých s prístupom na internet exponenciálne rastie, toto nebezpečenstvo nevyhnutne stúpa.

Takme 60% detí je aktívnych na sociálnych sieťach

Z výskumu London School of Economics napríklad vyplynulo, že jedna tretina európskych detí vo veku 9-10 rokov chodí na internet denne. Vo vekovej kategórii 15-16 je to 80% detí.

Aj keď sa Slovensko do tohto výskumu nezapojilo, výsledky z dvadsiatichpiatich európskych krajín ukázali, že 59% detí má vlastný profil sociálnych sieťach ako sú Facebook alebo MySpace. V krajinách ako Česká republika, Dánsko, Estónsko, Holandsko a Poľsko je to až 70% detí.

Takmer polovica týchto detí pritom priznala, že nevie ako si nastaviť ochranu súkromia a u mladších detí je podiel „neznalých“ oveľa vyššie. Len tretina detí vo veku 11-12 rokov vedela toto základné nastavenie použiť.

Digitálna gramotnosť dospelých

Európska komisia investovala veľa peňazí do kampaní na zvýšenie povedomia rodičov a učiteľov, ktorí často nevidia skryté riziká internetu alebo nie sú schopní im zabrániť kvôli nedostatočnej digitálnej gramotnosti.

Deti na počítačoch chatujú, posielajú si fotografie, hudbu, videá, ale ich rodičia neraz o aktivitách svojich detí netušia. Z výskumov vyplýva, že rodičia nezriedka až slepo dôverujú svojim deťom. Tie nepovedia rodičom, že na internete uviedli osobné údaje – adresu, číslo telefónu či fotografiu. A naopak, rodičia nevarujú svoje deti, aby tak nerobili. Zabúdajú deti tiež upozorniť na jednu vec: nie všetko, čo je na webe, je aj pravdivé.

Komisia venovala 55 miliónov eur na projekty zamerané na bezpečnejší internet pre deti. Založená bola aj agentúra ENISA s ročným rozpočtom asi 8 miliónov eur, ktorá má zvýšiť bezpečnosť informačných sietí.

Napriek antivírusovým programom sme stále v ohrození

Eurostat tiež zistil, že v únii bolo v rokoch 2009-2010 ohrozená škodlivým softvérom v priemere tretina počítačov (31 %). Najviac napadnutých počítačov bolo v Bulharsku (58 %), na Malte (50 %), na Slovensku a v Maďarsko (46 %) a v Taliansku (45 %).

Naopak najmenej vírusov a inej počítačovej infekcie zaregistrovali v Rakúsku (14 %), Írsku (15 %), Fínsku (20 %) a v Nemecku (22 %).

Až 84% užívateľov má pritom nainštalovaný ochranný softvér, antivírusový program v kombinácii s doplňujúcim ochranným softvérom alebo bez neho.

Najviac svoje počítače chránia Holanďania (96%), obyvatelia Luxemburska, Malty a Fínska (všetci po 91%). Na chvoste sú nové členské štáty Lotyšsko (62%), Rumunsko (64%) a Estónsko (65%). Na Slovensku je tento podiel o trochu lepší než európsky priemer, a to 86%.

Kam povedú budúce kroky?

V nasledujúcich mesiacoch by mala Komisia prísť s novými legislatívnymi iniciatívami. Eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes potvrdila, že sa zameria na zlepšenie ochrany detí pri používaní médií a videohier.

Komisárka pre spravodlivosť Viviane Reding plánuje do leta zrevidovať smernicu o ochrane osobných údajov. Sociálne siete napríklad často neumožňujú užívateľom vymazať si osobné profily, čo by sa malo zmeniť. Revízia sa tiež bude zaoberať problémom takzvaných behaviorálnych reklám, ktoré využívajú detailné profily vyhľadávacích zvykov používateľov internetu.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmström sa snaží bojovať s detskou pornografiou. Koncom marca 2010 predstavila návrhy, ktorými by sa blokoval prístup k stránkam s detskou pornografiou.

„Ak polícia môže skonfiškovať brožúry, knihy a videá s detskou pornografiou, mala by byť tiež schopná zablokovať stránky. Internet nie je bezpečným útočiskom pre kriminálnikov,“ uviedla.

Niektoré členské štáty, napríklad Nemecko, sa ale obávajú, že prílišná kontrola internetu uškodí slobode prejavu. Nemecko tvrdí, že priamy zákaz detskej pornografie by bol oveľa zmysluplnejší ako filtrovanie obsahu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA