Komisiu opäť zaujíma ochrana súkromia na internete

Kontextová (cielená) reklama na internete využíva čoraz sofistikovanejšie metódy. Európska komisia preto varovala spoločnosti ako Google či Yahoo!, aby svojim užívateľom vo väčšej miere garantovali ochranu súkromia, inak Brusel pristúpi k ďalším reguláciám.

Podľa komisárky Megleny Kunevy, zodpovednej za ochranu spotrebiteľa, súčasný stav ochrany súkromia užívateľov internetu „nie je uspokojivý“. Včera (31.3.) v rámci okrúhleho stola, ktorý sa zameral na ochranu informácií v online svete, povedala: „Ak nedokážeme nájsť primeranú odpoveď na obavy spotrebiteľov, ako regulátor sa nebudeme báť svojich povinností.“

Komisárka premenovala skratku www z „world wide web“ na „world wild west“. Identifikovala tri zásadné príčiny, pre ktoré sa medzinárodná sieť mení na „divoký západ“:

  • Možné porušenia pravidiel pre ochranu súkromia,
  • využívanie „nátlakovej“ reklamy,
  • komerčná diskriminácia.

Kontextová reklama

Vo veci možného porušenia ochrany súkromia komisárka poukázala najmä na známu prax IT spoločností, ktoré prevádzkujú interaktívne online služby a poskytujú kontextovú reklamu, zbierať a dlhodobo uchovávať nielen identifikačné informácie o užívateľoch, ale aj údaje o ich návykoch a zvyčajnom správaní sa vo virtuálnom svete.

Americký gigant Google je lídrom v sofistikovanosti technológií pre zbieranie informácií o užívateľoch. Dnes už návštevníkov neidentifikuje len podľa toho, čo vyhľadávajú, ale i podľa toho, aké stránky navštevujú. Monitorovať zvyky spotrebiteľov umožňuje nástroj AdSense pre poskytovanie kontextovej reklamy, ktorý je rozšírený na mnohých stránkach a portáloch. Kuneva v tomto smere povedala: „Výber cieľovej skupiny s ohľadom na užívateľské zvyky jednotlivcov sa stáva čoraz viac všadeprítomným a spotrebitelia sú preto pochopiteľne znepokojení. Status quo nie je [dobrou] voľbou.“

„Google je zaviazaný ochraňovať súkromie svojich užívateľov prostredníctvom služieb, ktoré poskytujeme. Nedávno sme oznámili začiatok poskytovania reklamy podľa oblastí záujmu, čo ponúka užívateľom transparentnosť, voľbu a kontrolu nad reklamnými príspevkami, ktoré uvidia,“ konštatoval vo svojom vyhlásení hovorca spoločnosti Google.

Komerčná diskriminácia

„Môže sa poznanie niektorých vašich osobných údajov, povedzme vašej finančnej situácie alebo zdravotného stavu, premeniť na ‘nátlak’? Povedzme, že dostanete nevyžiadanú správu, ktorá vás informuje, že váš cholesterol stúpa a odporučí vám liečbu. Je to pomoc alebo nátlak? Čo ak správa hovorí o vašej váhe? Nie je to dostatočný signál o komerčnej povahe správy?,“ položila si sériu otázok komisárka.

Komerčná diskriminácia sa objavuje vtedy, ak súkromná firma rozlišuje medzi tými, čo reklamu skutočne dostanú, a tými, ktorých možno ako celok označiť za potenciálnu cieľovú skupinu. Komisárka varuje: „Osobné informácie a informácie o návykoch môžu odhaliť, koľko ste ochotní zaplatiť za konkrétne služby. Môžu odhaliť riziká, ktoré môžete predstavovať, či už ide o neskoré platby, náchylnosť na choroby alebo dokonca pravdepodobnosť, že zakúpený tovar vrátite.“

Komerčná diskriminácia preto znamená také používanie dát, pre ktoré je „od vás možné požadovať najvyššiu možnú cenu alebo pre ktoré je možné blokovať váš prístup k niektorým službám“, doplnila Kuneva.

Schyľuje sa k ďalšej regulácii?

Komisárka Meglena Kuneva jasne vyjadrila svoj záujem na prijatí tvrdého prístupu k poskytovateľom online reklamy. Takýto názor však nie je jediným v rámci Európskej komisie. Napríklad komisár Charlie McCreevy, zodpovedný okrem iného i za uplatňovanie smernice e-Commerce, by radšej online reklamu podporil, aby sa tak zvýšil záujem o nakupovanie cez internet.

Vynútenie pravidiel pre ochranu súkromia na internete je v pôsobnosti členských krajín. Na druhej strane, hlasná je i Európska komisia, najmä prostredníctvom svojich členov Jacquesa Barrota (spravodlivosť a vnútro) a Viviane Redingovej (informačná spoločnosť). Barrot nedávno oznámil začiatok verejných konzultácií k revidovaniu pravidiel pre ochranu informácií, ale rozruch vyvolalo jeho rozhodnutie vytvoriť príslušnú expertnú skupinu prevažne z predstaviteľov súkromného sektora. Aktivisti za ochranu informácií v nej majú len minimálne zastúpenie.

V každom prípade, z hľadiska právomocí, ak bude Brusel chcieť ovplyvniť trh s kontextovou reklamou na internete, bude tak musieť spraviť prostredníctvom komisárky Neelie Kroes, ktorá je zodpovedná za oblasť konkurencie. Minulý rok mala príležitosť zastaviť zlúčenie spoločnosti DoubleClick s firmou Google, avšak fúzii dala zelenú. Stalo sa tak i napriek obavám spotrebiteľských organizácií a aktivistov za ochranu súkromia.

REKLAMA

REKLAMA