Kto v EÚ používa aký typ internetu?

Niektoré európske krajiny patria medzi svetových lídrov v rozšírení prístupu ľudí k rýchlemu internetu, iné sa však radia medzi najzaostávajúcejšie.

Krátka správa

Hoci sú niektoré európske krajiny svetovými vodcami v širokopásmovom prístupe, podľa najnovšej správy Európskej komisie sa zväčšujú rozdiely medzi najlepšími a najhoršími. Nedostatočná konkurencia a slabá regulácia sú podľa EK hlavné bariéry v rozvoji širokého pásma. Komisia bude tieto nedostatky riešiť 13. novembra vo svojich návrhoch  reformy telekomunikačných pravidiel EÚ.

„Je neakceptovateľné, že sa zväčšuje priepasť medzi najsilnejšími a najslabšími krajinami v Európe. Európa teda musí konať, aby si dala svoj širokopásmový dom do poriadku,“ vyhlásila komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Readingová. Zároveň dodala, že už v novembrovom telekomunikačnom balíku bude zakomponovaných niekoľko návrhov v tomto smere.“

Najlepšie je na tom Dánsko (37,2 % ľudí má prístup k širokopásmovému internetu) a najhoršie Bulharsko (5,7 %), medzi ktorými je väčší rozdiel, ako vlani. Chýbajú najmä alternatívni poskytovatelia vysokorýchlostného internetu, resp. slabá regulácia im neumožňuje uplatniť sa proti monopolom. Neexistuje tak skutočná konkurencia.

Rozvoj rýchleho internetu v EÚ vlani pokračoval, priemerný počet ľudí, ktorí majú širokopásmový internet sa zvýšil zo 14,9 % na 18,2 %. V najlepších krajinách podstatná časť týchto ľudí nevyužíva služby bývalých monopolov.

K 1. júlu 2007 bolo v 27 členských štátoch EÚ viac ako 90 miliónov pevných širokopásmových pripojení, z ktorých približne 20 miliónov pripojení, s výnimkou Bulharska a Rumunska, znamenalo od júla 2006 nárast vo výške 28,7 %. Proporcionálny nárast bol najvyšší v Dánsku (7,7 pripojení na 100 obyvateľov), Luxembursku (7,1 pripojení na 100 obyvateľov) a Írsku (6,7 pripojení na 100 obyvateľov).

Digitálne účastnícke pripojenie (DSL) s približne 72,5 miliónmi pripojení naďalej predstavuje hlavnú širokopásmovú technológiu v EÚ. V porovnaní s júlom 2006 sa rast DSL však spomalil o 6,1 %, zatiaľ čo sa alternatívne technológie (napr. káblová TV, optické siete, bezdrôtové miestne vedenia) využívajú v širšom meradle s celkovým množstvom 17,7 miliónov pripojení.

V predplatnom služieb DSL existuje intenzívna konkurencia, ktorá sa prejavuje vysokým rastom produktov, pokiaľ ide o neviazané miestne vedenia: 55,4 % všetkých alternatívnych prevádzkovateľov DSL pripojení (17,6 milióna pripojení) je plne alebo čiastočne neviazaných, v porovnaní s 45,9 % v júli 2006.

Podiel alternatívnych prevádzkovateľov na európskom trhu naďalej rastie a v júli tohto roku dosiahol výšku 53,5 %. Podiel nových účastníkov na trhu však predstavuje len 44,3 % s výnimkou jednoduchého ďalšieho predaja pôvodných prevádzkovateľov DSL pripojení. Alternatívni prevádzkovatelia tiež v zvýšenej miere investujú do svojich vlastných sietí v porovnaní so službami založenými na infraštruktúre pôvodných prevádzkovateľov.

REKLAMA

REKLAMA