Ochrana informácií: Redingová žiada zmenu britských zákonov

Komisia začala skúmať britskú legislatívu o poskytovaní cielenej reklamy na internete. Dôvodom sú sťažnosti mnohých užívateľov voči testovaniu systému Phorm, ktorý bez ich vedomia a súhlasu vytvoril za dva roky tisícky profilov informujúcich o návykoch a správaní sa konkrétnych používateľov na internete.

Viviane Redingová, komisárka zodpovedná za informačnú spoločnosť a médiá, žiada britské inštitúcie, aby upravili národnú legislatívu, ktorá upravuje ochranu osobných informácií. Redingovej požiadavka je odpoveďou na sťažnosti mnohých užívateľov voči technológii Phorm, ktorú začal operátor British Telecom testovať bez toho, aby upozornil svojich zákazníkov. Ide o technológiu, ktorá poskytuje kontextovú reklamu na základe odpozorovaných návykov.

„Nalieham na úrady Spojeného kráľovstva, aby zmenili svoje národné zákony a zabezpečili, aby boli národné autority patrične oprávnené a mali k dispozícii vhodné sankcie pre vynútenie legislatívy EÚ o dôvernosti komunikácie,“ uviedla komisárka vo svojom stanovisku.

Európska komisia pri tejto príležitosti začala včera (14.4.) oficiálne skúmať, či je britská legislatíva v súlade s európskou.

Veľký brat sa pozerá – bez dovolenia a vedomia

Phorm dokáže monitorovať aktivity užívateľov na internete. Na základe zozbieraných informácií vytvára užívateľské profily, ktoré sa následne predávajú reklamným spoločnostiam. Phorm umožňuje firmám mať bližšiu predstavu, kto sú ich zákazníci a aké sú ich záujmy. Súkromné spoločnosti môžu s pomocou týchto poznatkov vylepšovať svoje marketingové stratégie. Pre ilustráciu, ak Phorm identifikuje, že daný používateľ navštevuje často farmaceutické stránky, do pozornosti mu dá predovšetkým reklamu, ktorá sa týka liekov a zdravia.

Európska komisia vyčíta operátorovi British Telecom, že si pred spustením testovania systému nevyžiadal súhlas od svojich zákazníkov, aby mohol monitorovať ich aktivity, i keď anonymizovane. V rokoch 2006 – 2007 tak boli vytvorené tisíce užívateľských profilov bez vedomia zákazníkov. Na druhej strane, z právneho hľadiska sa tak udialo v súlade s britskou legislatívou o ochrane súkromných informácií.

V skutočnosti, Londýn interpretuje európsku legislatívu veľmi voľne. Európske smernice hovoria, že ak chce firma zbierať informácie o návykoch svojich zákazníkov, potrebuje získať „špecifický“, „informovaný“ a „slobodne daný“ súhlas dotknutej osoby. Na druhej strane, britská legislatíva hovorí, že zber informácií môže začať, ak existuje „rozumný základ pre presvedčenie“, že súhlas bol udelený.

Varovný prst spoločnosti Google?

Načasovanie rozhodnutia nie je náhodné, ale prichádza len niekoľko týždňov po tom, čo americký IT gigant Google začal poskytovať kontextovú reklamu na základe návykov užívateľa na portáli YouTube. Podobná reklama je poskytovaná i prostredníctvom služby AdSense.

„Umiestňovanie reklamy na základe záujmov“, ako Google nazýva reklamu založenú na pozorovaní užívateľských návykov, umožňuje meniť alebo vymazať oblasti záujmu užívateľa. „Umožňujeme užívateľom mať dáta pod kontrolou,“ vysvetlil zástupca Google v Bruseli. V prípade, že si užívateľ neželá dostávať takto cielenú reklamu, má možnosť požiadať o výnimku, doplnil.

Problém nového reklamného produktu Google netkvie v technológii ako takej, ale v princípe, podľa ktorého musí užívateľ požiadať o výnimku. V duchu európskej legislatívy, podobne ako v prípade britského Phorm, spoločnosť by mala užívateľa výslovne požiadať o súhlas a zaradenie do systému, nie naopak.

„Systém výnimiek (opt-out) sa v EÚ nepovoľuje,“ konštatuje Martin Selmayr, hovorca komisárky Viviane Redingovej. Inými slovami, znamená to, že Google a ktokoveľ iný, kto bude chcieť poskytovať takýto typ reklamy, bude musieť najskôr žiadať užívateľov o súhlas, čo predstavuje pre fungovanie tohto obchodného modelu hrozbu.

REKLAMA

REKLAMA