Odborníci varujú pred znižovaním prostriedkov na informatizáciu

Mimovládne organizácie z oblasti informatizácie nesúhlasia s návrhom na zníženie objemu finančných prostriedkov na informatizáciu z eurofondov.

Krátka správa

V deň vypršania termínu na zasielanie pripomienok poslali predstavitelia občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) zásadnú pripomienku k novému návrhu Národného strategického referenčného rámca (NSRR) na roky 2007-2013. Ide o kľúčový dokument, podľa ktorého bude v najbližších siedmych rokoch Slovensko využívať prostriedky z európskych fondov. Ministerstvo výstavby navrhuje výrazne znížiť prostriedky na infomatizáciu, o čom Euractiv.sk písal v piatok minulého týždňa. PPP vo svojom stanovisku vyslovujú zásadný nesúhlas s týmto krokom.

Argumentujú predovšetkým tým, že Slovensko podľa väčšiny porovnaní a štatistík Európskej únie „patrí jednoznačne medzi najzaostalejšie členské štáty EÚ v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti“. Týka sa to najmä dostupnosti širokopásmového internetu (broadbandu) a úrovne elektronizácie služieb verejnej správy (eGovernment). „Ak táto oblasť nebude prioritou slovenskej vlády, toto zaostávanie sa bude naďalej prehlbovať a vážne ohrozovať ďalší kvalitatívny rozvoj verejnej správy, vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, malého a stredného podnikania,“ varuje výkonný riaditeľ PPP Milan Ištván. Zároveň sa domnieva, že „tento návrh nie je v súlade so schváleným programom vlády v časti o informačnej spoločnosti a nepomôže jeho realizácii.“

Podobnú oficiálnu pripomienku zaslala aj IT Asociácia Slovenska (ITAS). Jej prezident Juraj Sabaka dokonca požaduje, aby prostriedky na špecifickú prioritu informatizácia spoločnosti nielen, že neznižovali z 850 na 621,5 mil. eur, ale aby sa zvýšili až na 1,15 mld eur. „Je to desať percent všetkých zdrojov z európskych fondov. Ale dokonca aj takýto objem prostriedkov síce zmierni zaostávanie SR v oblasti informatizácie, ale neumožní výraznejšiu zmenu pozície Slovenska v oblasti stupňa rozvinutosti informačnej spoločnosti v kontexte ostatných, predovšetkým pôvodných členských krajín EÚ,“ vysvetľuje J. Sabaka.

ITAS v tejto súvislosti upozorňuje, že „podľa oficiálnych dokumentov EÚ bolo zo štrukturálnych fondov pre roky 2004-2006 v krajinách európskej únie alokovaných na intervencie do informačnej spoločnosti okolo 8%. V SR bolo alokovaných iba 0,96%.“ Pritom podľa informácií z eEurope advisory group v pripravovanom programovacom období 2007-13 bude tento podiel v iných krajinách presahovať 10%.

Počudovanie nad návrhom MVRR SR vyjadril aj novinár Braňo Ondruš, ktorý sa tejto problematike venuje už sedem rokov. „Budovanie informačnej spoločnosti je jednou z kľúčových podmienok pre zachovanie a rast konkurencieschopnosti Slovenska ako aj nevyhnutný základ pre budovanie vedomostnej spoločnosti a teda aj úspešného Slovenska,“ argumentuje. Naopak vôbec nechápe, prečo sa strategická priorita Znalostná ekonomika konečne nepremenovala na Znalostnú spoločnosť. „Veď ide o celú spoločnosť, teda aj kultúru či vzdelávanie, nielen o ekonomiku a navyše ani jedna zo špecifických priorít v rámci tejto strategickej nemá priamy súvis s ekonomikou ako takou.“

REKLAMA

REKLAMA