OECD: Rýchly internet – hlavná výzva pre operátorov

60 percent z 256 miliónov používateľov internetu z členských krajín Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) malo na konci roku 2005 vysokorýchlostné pripojenie.

Krátka správa

V krajinách OECD prináša rast v oblasti telekomunikácií nižšie ceny pre zákazníkov, ale operátori musia zvládnuť nové technológie. Podľa OECD malo v roku 2005 60 percent z 256 miliónov používateľov internetu z členských krajín vysokorýchlostné pripojenie. Aj tento fakt prispieva k tomu, že zisky z poskytovania tejto služby rastú, zatiaľ čo zisky z pevných telefónov klesajú. Vysokorýchlostný internet sa takto definitívne stal hlavnou príležitosťou pre rast telekomunikačných firiem, ale tie sa zároveň musia rozhodovať o investíciách do sietí novej generácie, akými sú napríklad optické siete.

Dôvodom je, že oveľa viac údajov a informácií oveľa vyššou rýchlosťou môžu operátori „dopraviť“ k zákazníkom prostredníctvom optických sietí, než napríklad dnes rozšírenou technológiou DSL. „DSL už dnes naozaj nemožno považovať za vysokorýchlostný internet a odborníci už dosť dlho upozorňujú, že by sa tomu mali prispôsobiť aj štatistiky,“ upozorňuje šéf občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP), ktoré sa venuje informatizácii, Braňo Ondruš. Podľa OECD to je pre operátorov významný problém, lebo novým službám, akou je napríklad digitálna televízia, pripojenie DSL nestačí. „Nepochybne v najbližších rokoch možno očakávať prudký rast záujmu o pripojenie cez optické káble,“ konštatuje Braňo Ondruš.

OECD upozorňuje, že viacerí telekomunikační operátori sa tomuto trendu už prispôsobujú. Napríklad v Japonsku majú používatelia pripojenia cez optické siete k dispozícii rýchlosť 100 Mbits/s, čo je 10-krát rýchlejšie, než je priemer za celú OECD. Navyše japonská cena je najnižšia v OECD – za Mbit/s v prepočte 22 centov (0,22 USD) za mesiac. A japonskí zákazníci môžu dáta odosielať rovnakou rýchlosťou ako ich sťahujú z internetu, čo technológia ADSL (bežne používaná aj na Slovensku) neumožňuje.

V tejto súvislosti sa čoraz náruživejšie diskutuje o tom, kto by mal optické siete budovať. „Európska únia jednoznačne presadzuje, aby tam, kde to komerčné firmy nerobia, prevzali na seba budovanie i následné vlastníctvo optických sietí samosprávy,“ hovorí výkonný riaditeľ PPP Milan Ištván. „Aj v tomto programovacom období ich podporí miliardami eur, ale nesmú na takto budovaných sieťach zarábať.“ Podľa OECD neexistuje jednotný model, krajiny volia rôzne prístupy. V každom prípade je však dôležitá spolupráca centrálnych vlád, samospráv a podnikateľov.

OECD konštatuje významný presun platieb zákazníkov z platieb za hlasové služby na platby za dátové služby. Tento fakt ovplyvní aj hlasové služby, ktoré síce nezaniknú, ale čoraz viac sa bude používať telefonovanie „cez internet“, využívajúc technológiu VoIP, čomu zodpovedá postupný pokles cien za túto službu.  

Lídrami v oblasti trhov s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) sú Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, v ktorých tržby vzrástli v rokoch 2000 – 2005 o vyše 19% ročne zo 114 mld. USD na 277 mld. Celosvetovo rástol trh IKT o 5,6% ročne a v členských krajinách OECD dokonca len o 4,2% ročne.

Pri hlasovaní o správe švédskeho poslanca Gunnara Hökmarka o pripojení na vysokorýchlostný internet v odľahlých oblastiach, 18. júna 2007, hovoril poslanec Ján Hudacký (EPP-ED) o možnostiach motivovania operátorov zavádzať rýchly internet do odľahlých oblastí: “Myslím si, že národné, regionálne a miestne autority by mali prísť s novými systémovými motivačnými opatreniami, medzi ktorými by nemali chýbať aj daňové nástroje či lepší prístup k verejným finančným zdrojom prostredníctvom verejno-súkromných projektov, ktoré by mali byť prioritne nasmerované na budovanie technickej infraštruktúry pre širokopásmové siete v daných lokalitách.”

REKLAMA

REKLAMA