Politické strany diskutovali o stave informatizácie na Slovensku

Včera sa v Bratislave pod záštitou ITAPA uskutočnila konferencia pod názvom eGovernment na Slovensku v období rokov 2010 až 2014. Cieľom podujatia bolo zhodnotiť súčasný stav informatizácie a eGovernmentu na Slovensku a zadefinovanie priorít a potrebných krokov v nasledujúcom období.

Súčasný stav informatizácie na Slovensku

Podľa správy i2010 Európskej komisie informačná spoločnosť na Slovensku stále zaostáva za priemerom Európskej únie. Ako však podotkol splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti Pavol Tarina, situácia je v súčasnosti podstatne lepšia ako pred troma rokmi, a dodáva: „Stále zaostávame, ale rastieme rýchlo a ak to bude takto pokračovať dva až tri roky, dostaneme sa na priemer EÚ.“

Za strategickú výhodu pre budúci rozvoj tejto oblasti na Slovensku správa Komisie považuje vysokú úroveň využívania internetu občanmi, dôležité exporty v oblasti informačných a komunikačných technológií, či vysoké preberanie eBusiness aplikácií spoločnosťami.

Naopak, veľkou prekážkou ostáva zavádzanie širokopásmového pripojenia, v ktorom je Slovensko s prienikom len takmer 11 percent na chvoste Európskej únie. Pomôcť by mala zlepšená infraštruktúra a najmä eurofondy.

Na operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) sa vyčlenil zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu rekordný balík takmer jedna miliarda eur, z ktorých sa doposiaľ podarilo čerpať len 0,70 percenta.

Národný strategický a referenčný rámec k OPIS sa vytvoril v roku 2006, ale prvé výzvy sa vyhlásili až o dva roky nato, v roku 2008. V súčasnosti je už podľa Erny Dohnálikovej, riaditeľky odboru Koordinácie a riadenia operačného programu informatizácia spoločnosti vyhlásených 22 výziev a čoskoro dôjde k podpisu zmlúv.

Ide najmä o oblasti ako elektronizácia služieb jednotlivých ministerstiev, vytvorenie elektronického registra fyzických osôb, elektronických služieb katastra nehnuteľností, zavedenie elektronickej identifikačnej karty, elektronickej služby verejného obstarávania, či národnej evidencie vozidiel. Spolu v celkovej výške takmer 560 miliónov eur.

Vízia a priority budúcej vlády

V druhom panely zameranom na diskusiu o budúcich prioritách a potrebných krokoch v oblasti informatizácie spoločnosti na Slovensku sa na diskusii zúčastnili zástupcovia piatich politických strán na Slovensku – HZDS- ĽS, SDKÚ, KDH, SMER a SaS- ktorí predstavili svoje volebné programy v tejto oblasti.

Koaličné strany podľa očakávania najmä bilancovali stav toho, čo sa na Slovensku v tejto oblasti už spravilo a vyjadrili sa, že nech už budúcu vládu vytvorí ktorákoľvek strana, bude v ich krokoch pokračovať. Naopak, opozičné strany plánujú zmeny a venovali sa otázke tomu, čo sa za štyri roky nepodarilo zaviesť na Slovensku.  

Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Kažimíra (SMER- SD) Slovensku „neuveriteľne pomohlo, že sme sa dostali k programu OPIS“, na ktorý je vyčlenená približne miliarda eur. V minulých obdobiach totiž bolo zvykom, že za jedno volebné obdobie, teda za štyri roky sa spolu vyčlenilo 700 miliónov eur. Ide teda o veľkú príležitosť pre Slovensko.

Zástupcovia opozičných strán sa ale zhodli, že „informatizácia spoločnosti na Slovensku je stále jedna veľká nevyužitá príležitosť,“ uviedol Ivan Štefanec (SDKÚ- DS). Podľa neho je problémom najmä už spomínané nedostatočné využívanie eurofondov, nedostatočná legislatívna podpora- keď sa napríklad zamietol návrh zákona na elektronické verejné obstarávanie, či nejednotné riadenie. „Keď nie sú peniaze a kompetencie na jednom mieste, celý systém tým trpí,“ dodáva Štefanec.

V súčasnosti sú za oblasť zodpovedné tri orgány: Ministerstvo financií, Úrad vlády a splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti. Ako priznáva Jozef Kafka (HZDS): „Vedeli by sme si predstaviť aj lepší model.“ Najlepšie by podľa neho bolo, ak by to zastrešoval jeden orgán a nemusel by sa tak synchronizovať s ostatnými, čo celý proces len predlžuje.

Štefanec dodáva, že najlepšie by bolo ak by sa podarilo zjednodušiť kompetencie. Podľa neho je však potrebná aj politická vôľa. Ako príklad uvádza Estónsko, kde sa informatizácie spoločnosti ujal priamo tamojší predseda vlády a hovorí: „(Zodpovednou osobou) nemusí byť technokrat, ale treba mať jasný cieľ, víziu.“

Kažimír však pred ďalšou zmenou kompetencií varuje, pretože by to mohlo celý proces na čas opäť zbrzdiť.

Bližšie k ľuďom

Volebné programy strán sľubujú najmä elektronizáciu verejného obstarávania, rozšírenie širokopásmového internetu, zavedenie elektronickej karty poistenca, informatizácia súdnictva a zverejnenie súdnych rozhodnutí na internete, zníženie byrokracie na všetkých úrovniach verejnej správy, elektronické referendum, petíciu a možnosť voliť pomocou internetu, či povinnosť úradov zdieľať informácie, aby tak občan nemusel poskytovať viac krát rovnaké údaje.

Podľa Kažimíra je to však v niektorých oblastiach vykopávanie do otvorených dverí, lebo väčšina z týchto programov je už naštartovaná a dôležitá tak bude najmä ich kontinuita. Záujem opozície o povolebný audit a zhodnotenie stavu informačnej spoločnosti neocenil ani Pavol Frič zo spoločnosti Ditec, ktorý priamo povedal: „Zas začneme auditovať a dva roky sa nikde nepohneme.“  

Dôležitým bodom bude priniesť proces elektronizácie bližšie k občanom, aby „vedeli, čo sa deje s ich prostriedkami“ a zároveň viac využívali elektronické kanály na komunikáciu. V súčasnosti je verejnosť v tomto ohľade skeptická, keďže má podľa Róberta Mistríka (SaS) už negatívnu skúsenosť napríklad s podávaním daňového priznania cez internet a ten skolaboval.

Je preto potrebné občanom vysvetliť výhody elektronizácie a ukázať im, že to funguje. „Je to ako vo firme. Ak nakúpite techniku, musia vaši zamestnanci tú techniku rozumieť, čo to znamená,“ uzatvára Štefanec.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA