Rodičia nesledujú, čo robia ich deti na internete

Európski rodičia nemajú vo veľkej miere prehľad o internetovej aktivite svojich detí. Uváda sa to v prieskume, podľa ktorého len štrvtina rodičov vie, čo ich potomkovia robia za počítačom.

Z prieskumu, ktorého sa zúčastnilo viac ako 25 tisíc detí vo veku 9 až 16 rokov s prístupom na internet z 25 štátov Európy spolu so svojimi rodičmi vyplýva, že dospelí vo vo veľkej miere netušili o návšteve svojich potomkov na pornografických stránkach, či o tom, že sa po internete rozprávali s cudzincami a prípadne si s nimi aj dohadovali stretnutia. „Miera, v akej rodičia podceňujú túto situáciu, je významná,“ uvádza sa v správe, ktorú napísali výskumníci z London School of Economics (LSE).

Podľa dokumentu až 40 percent rodičov nevedelo o tom, že ich dieťa si na internete pozeralo obrázky so sexuálnym obsahom a viac ako polovica všetkých opýtaných dospelých netušila, že ich potomok dostal cez internet zraňujúci alebo urážlivý odkaz. A hoci reálnych fyzických stretnutí s cudzincami bolo pomerne málo, až 61 percent rodičov ani netušilo, že sa udialo.

Odhliadnuc od pornografických stránok predstavujú pre mládež riziko aj stránky propagujúce anorexiu, samovraždu, či sebapoškodzovanie. Britský orgán zodpovedný za ochranu detí používajúcich internet v tejto súvislosti uviedlo, že pre mnohé deti je ťažké nájsť odvahu zdôveriť sa svojim rodičom so svojimi aktivitami a skúsenosťami na internete.

Centrum proti zneužívaniu detí a na internetovú ochranu (CEOP) preto vyvinulo tlačidlo ClickCEOP, ktoré umožňuje deťom využívajúcim viac ako 100 populárnych stránok kontaktovať dobrovoľníkov a policajných pracovníkov a zdôveriť sa im so svojimi obavami. Od svojho zahájenia v roku 2008 už táto iniciatíva viedla k nespočetným zatknutiam a našlo sa mnoho podozrivých, ktorí sa zameriavali na deti, uvádza hovorca CEOP.

Jedným zo záverov najnovšej štúdie z dielne LSE je skutočnosť, že deti trávia na internete príliš veľa času a ich veková hranica sa znižuje. Priemerný vek, kedy začne dieťa používať internet je napríklad v Dánsku alebo vo Švédsku sedem rokov a v niekoľkých ďalších severoeurópskych krajinách je to osem rokov. „Deti samotné priznávajú, že na internete trávia príliš veľa času. Stále nevieme, či je možné byť od internetu závislý v rovnakej miere ako od drog alebo alkoholu, ale nadmerné využívanie internetu je rozhodne hodné ďalšieho skúmania,“ povedala profesorka Sonia Livingstone, ktorá je zároveň vedúcou tohto výskumného projektu financovaného z prostriedkov EÚ.

Sociálne siete podľa mnohých odborníkov predstavujú pre deti veľké riziko, keďže už sa vyskytli prípady, kedy niektoré z nich spáchali samovraždu po tom, čo sa stali obeťou šikany na internete. Rovnako sú známe prípady, kedy došlo po schôdzke dohodnutej na internete k znásilneniu.

Podľa zistení prieskumu sú najväčšiemu riziku vystavené deti v Estónsku, Litve, Nórsku, Českej republike a vo Švédsku. Naopak, najmenšie riziko predstavuje internet pre deti v Portugalsku, Taliansku a v Turecku.

Anketa zároveň odhalila, že súčasný softvér slúžiaci na zablokovanie nevhodného obsahu funguje len v prípade použitia tradičného prístupu na internet cez počítač a nie cez mobilné telefóny alebo hracie konzoly. Pritom práve tieto deti využívajú v čoraz väčšej miere. Navyše, obsah Web 2.0- ktorý v sebe zahŕňa stránky sociálnych sietí, či rôzne fóra a blogy- a zasaielanie okamžitých správ často unikli kontrole.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA