„Sedmička“ bude bez Internet Exploreru

Americký softvérový gigant Microsoft sa rozhodol, že do krajín EÚ bude dodávať operačný systém Windows 7 bez internetového prehliadača MS Internet Explorer. Firma z Redmondu si takto chce nakloniť Európsku komisiu, ktorá v súčasnosti skúma otázku, či Microsoft predajom operačných systémov s prehliadačom dlhodobo neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže.

„Vzhľadom na očakávané súdne konanie sme sa rozhodli, že namiesto toho, aby sme prehliadač Internet Explorer v Európe zahrnuli do operačného systému Windows 7, budeme ho ponúkať osobitne a s možnosťou jednoduchej inštalácie ako pre výrobcov počítačov, tak i pre užívateľov,“ uviedol včera (11.6.) Dave Heiner, viceprezident spoločnosti Microsoft.

Oznámenie prichádza v čase, kedy Európska komisia skúma, či Microsoft už od roku 1996 sústavne neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže tým, že na európskom trhu ponúka vydanie operačných systémov Windows so zabudovaným prehliadačom Internet Explorer.

Brusel chce, aby výrobca najpoužívanejších operačných systémov ponúkal pri inštalácii systému Windows 7 užívateľovi na výber zo zoznamu internetových prehliadačov. Zákazník by mal mať podľa Komisie právo slobodne si zvoliť automatickú inštaláciu akéhokoľvek prehliadača, či už Exploreru alebo produktu konkurencie.

Treba zdôrazniť, že požiadavka Komisie sa týka najmä malopredaja operačných systémov, ktorý sa na celkovom predaji podieľa len 5 percentami. Zvyšných 95 percent nakupujú výrobcovia počítačov, ktorí do svojich produktov inštalujú ako Windows, tak i ďalší softvér, ktorý ponúkajú v konfigurácii konkrétneho produktu, teda v prípade požiadavky zákazníka aj alternatívny prehliadač.

„Microsoft sa rozhodol, že maloodberateľom bude predávať verziu operačného systému, ktorá nebude obsahovať žiadny prehliadač. Skôr ako by mal ponúknuť väčší výber, radšej ho viac obmedzí,“ uvádza vo svojom stanovisku Európska komisia. Dopĺňa, že 95 percent počítačov sa nakupuje s operačným systémom a preto je „nesmierne dôležité“, aby IT gigant ponúkal „skutočnú možnosť zvoliť si“.

Pokiaľ ide o ponúkanie operačného systému Windows 7 pre veľkoodberateľov, v tejto otázke zaujala Komisia pozitívny postoj: „Návrh Microsoftu vnímame pozitívne. Výrobcovia PC sa budú môcť sami rozhodnúť, či nainštalujú Internet Explorer, ktorý bude Microsoft distribuovať zadarmo, iný prehliadač alebo viacero prehliadačov.“

Pokiaľ ide o súčasné skúmanie možného zneužitia dominantného postavenia, európska Exekutíva volí ostrejší tón stanoviska: „Komisia musí prihliadať predovšetkým na dlhodobé správanie sa Microsoftu. Tiež posúdi, či tento prvý krok, technické oddelenie Internet Exploreru od Windowsu, môže vyvážiť ďalšie aktivity Microsoftu.“

Krátka história sporov medzi spoločnosťou Microsoft a Európskou komisiou:

Európska komisia vedie s americkým výrobcom softvéru spory o zneužívanie dominantného postavenia na trhu a porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže už dlhé roky. Micorosft za ten čas dostal niekoľko pokút.

Microsoft dostal prvú pokutu vo výške 497 mil. eur od Európskej komisie v marci 2004 pre zneužívanie svojej dominantnej pozície na trhu. Spor, ktorý na oficiálnej úrovni prebiehal od roku 1998, sa týkal obmedzovania interoperability systému Windows s pracovnými skupinovými servermi, ktoré využívajú konkurenčné operačné systémy. Súčasne Komisia konštatovala, že IT gigant neoprávnene integruje svoj produkt Windows Media Player do operačných systémov Windows.

Ďalšiu pokutu dostal Microsoft v júli 2006 za nesplnenie svojich záväzkov poskytnúť konkurencii potrebné časti zdrojových kódov, k čomu firmu zaväzoval verdikt z roku 2004. Sankcia bola vyčíslená na 280,5 mil. eur.

Obe pokuty sa stali predmetom súdneho sporu v roku 2007. Súd prvého stupňa v Luxembursku konštatoval, že rozsudky z rokov 2004 a 2006 sú právoplatné. Súčasne potvrdil, že penále z marca 2004, ktoré Microsoft zaplatil v júli toho istého roka, bolo opodstatnené a Európska komisia nemusí firme vracať žiadnu jeho časť.

Dovtedajšie spory sa vyriešili na pracovnom obede komisárky Neelie Kroes a výkonného riaditeľa Microsoftu Steva Ballmera v októbri 2007 v Holandsku. Obe strany sa dohodli na na kompromisnom riešení, pričom americká firma oznámila, že v zásade splní všetky požiadavky Bruselu.

Ďalší spor vypukol v januári 2008. Šlo o už spomenuté vyšetrovanie zatajovania informácií o interoperabilite konkrétnych produktov a viazanie niektorých služieb s operačným systémom Windows.

V máji 2008 vymerala komisárka Neelie Kroes Microsoftu pokutu vo výške 899 mil. eur za politiku predaja softvérových licencií a inkasovanie údajne neprimerane vysokých licenčných poplatkov od konkurenčných firiem v období 2004 – 2007. Microsoft sa voči sankcii ohradil a požiadal o „konštruktívne vyjasnenie pred súdom“.

Microsoft medzi časom, v apríli 2008, vyhral „bitku“ o uznanie svojho štandardu Office Open XML (OOXML), ktorý tak získal po mesiacoch vyjednávaní medzinárodnú certifikáciu ISO a bol postavený na jednu úroveň s konkurenčným štandardom Open Document Format (ODF). Rozhodnutie nevyvolalo vlnu rozhorčenia len v radoch konkurenčných IT firiem, ale v máji 2008 Britská vzdelávacia, komunikačná a technologická agentúra (BECTA) vzniesla v Bruseli oficiálnu žalobu voči certifikovanému OOXML pre údajné „anti-konkurenčné licenčné praktiky“. Tŕňom v oku žalobcov bola najmä nekompatibilita s ODF.

Január 2009: Európska komisia vydala predbežné stanovisko, podľa ktorého Microsoft porušuje pravidlá hospodárskej súťaže viazaním prehliadača MS Internet Explorer so systémom Windows.

REKLAMA

REKLAMA