Spor o telekomunikačnú revíziu vrcholí

Revízia Regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie z dielne EÚ, ktorá by mala byť zverejnená 29. júna 2006, vyvolala hnev súčasných telekomunikačných operátorov, podľa ktorých podmienky vstupu na trh zvýhodňujú nové subjekty.

 

Pozadie

Regulačný rámec EÚ pre sektor elektronických komunikácií pozostáva z piatich smerníc:

Za súčasť regulačného rámca sa považuje aj Smernica o konkurencii na trhoch s elektronickými komunikačnými službami (2002/77/EC), ako aj Rozhodnutia o regulačnom rámci pre politiku rádiového spektra (676/2002/EC), o minimálnom súbore prenajatých liniek s harmonizovanými charakteristikami a spoločnými štandardmi (2003/548/EC) a novelizované (2004/641/EC) rozhodnutie, ustanovujúce Európsku regulačnú skupinu pre Elektronické komunikačné siete a služby (2002/627/EC). Hoci Odporúčanie pre relevantné trhy (C(2003)497) nie je súčasťou regulačného rámca, má významný vplyv, pretože v nezáväznej forme definuje oblasť aplikácie smerníc. Odporúčanie nijako podrobnejšie nedefinuje zoznam trhov, to je v kompetencii Národných regulačných úradov (NRÚ).

Zoznam relevantných trhov technicky nie je záväzný pre členské štáty, no Komisia pri zvažovaní začatia konania o porušení podrobne skúma tie prípady, v ktorých sa krajiny výrazne odklonili od zoznamu, alebo uplatnili príliš veľkú slobodu pri definovaní relevantných trhov.

11. správa o implementácii telekomunikačného regulačného rámca, zverejnená vo februári 2006, ako prvá uviedla, že členské štáty „prijali väčšinu potrebných opatrení“ pri implementácii existujúceho rámca. V dôsledku oneskorení pri implementácii v členských štátoch rámec zatiaľ nebol dostatočne testovaný na trhu, a z tohto dôvodu ho Komisia v správe zo septembra 2005 stále označovala za „Nový regulačný rámec“. Do konca júna 2006 Komisia dostala viac ako 410 trhových upovedomení z členských štátov, nerealizovaných je ešte približne 100.

Článok 25 Rámcovej smernice obsahuje zákonnú požiadavku, že najneskôr do 25. júla 2006 musí prebehnúť revízia regulačného rámca.

Otázky

Zasadnutie Rady pre telekomunikácie 8.-9. júna 2006 definovalo „Budúce výzvy pre regulačný rámec elektronických komunikácií“ nasledovne:

  • mali by byť udržané hlavné princípy regulačného rámca pre elektronické komunikácie z roku 2002;

  • nové revidované pravidlá by sa mali zamerať na špecifické oblasti, ktoré potrebujú zlepšenie, mali by byť navrhnuté tak, aby neboli potrebné ďalšie úpravy, a mali by smerovať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, podpore nových investícií a inovácií a zároveň zvyšovať úroky spotrebiteľov;

  • zlepšiť by sa mala aj flexibilita alokačného spektra a efektivita jeho využívania, čím sa zabezpečí optimálne využívanie pri protichodných potrebách; regulácia spektra by mala brať do úvahy národné/miestne charakteristiky a napomáhať preberaniu inovatívnych a dopytovo orientovaných služieb; je potrebné ďalej diskutovať o harmonizácii na medzinárodnej a európskej úrovni;

  • je potrebné zjednodušiť procedúry oznamovania a riešenia sporov, zefektívniť ich a zmodernizovať, a znížiť ich náročnosť na zdroje;

  • predpokladom pre túto efektivitu je okamžitá implementácia regulačného rámca.

Predstavitelia Komisie uviedli, že výsledkom verejných konzultácií z decembra 2005 a januára 2006 je, že „existujúci rámec je rozumný a mali by sme ho radšej rozvíjať, než rušiť.“ V konzultácii, spustenej 29. júna 2006, Komisia navrhuje nasledujúce hlavné opatrenia:

Odporúčania pre relevantné trhy: aktuálny zoznam trhov, na ktoré by sa podľa Komisie mala ex ante uplatňovať regulácia, sa skladá z 18 podsektorov trhu s telekomunikáciami. Komisia navrhuje vyňať zo zoznamu maloobchodné trhy a znížiť tak počet trhov na desať až dvanásť. Tvrdí, že keďže veľkoobchodná úroveň už je regulovaná, NRÚ by niektoré sektory museli regulovať dvakrát.

Komisia tiež tvrdí, že existuje dostatok dôkazov, že trhové sily preberú regulačnú úlohu na týchto trhoch. Na trhy, ktoré by boli vyňaté z pôsobnosti ex ante regulácií, by sa samozrejme vzťahovala legislatíva o hospodárskej súťaži.

Prostredníctvom konzultácií, spustených 29. júna 2006, chce Komisia spoznať názory verejnosti na to, či by dva trhy, konkrétne „Prístup a pôvod hovorov do verejných mobilných telefónnych sietí“ a „Vysielacie a prenosové služby pre prenos obsahu ku koncovým užívateľom“, mali zostať v zozname.

Riadenie spektra: Ide o pričlenenie určitých častí rádiového spektra k určitým druhom služieb, ako napríklad televízne a rozhlasové vysielanie, mobilné telefóny, pevné bezdrôtové telefóny, a bezdrôtové internetové siete. Zatiaľ čo používanie určitých častí spektra – napríklad spektrum FM, určené pre rozhlasové vysielanie – je chránené licenciou, ďalšie časti, ako napríklad spektrum 2,4GHz používané pre bezdrôtové internetové siete -licencii nepodlieha.

Komisia chce implementovať trhovejší systém k riadeniu spektra a otvoriť viac častí spektra na obchodovanie. Tvrdí, že to poskytne užívateľom väčší výber technológií a služieb Súčasný systém licencií sa potom bude uplatňovať iba na „dohodnuté verejné účely“.

Regulačné procedúry: V súčasnosti súdy skôr rušia rozhodnutia NRÚ, zatiaľ čo prípady zostávajú otvorené a nevyriešené aj niekoľko rokov. Komisia by chcela vytvoriť viac istoty prostredníctvom obmedzenia rušenia rozsudkov iba na prípady, kde hrozí „nenahraditeľné poškodenie“ žiadateľa. Zároveň chce udeliť viac právomocí na NRÚ, aby mohli pri porušovaní licenčných a autorizačných práv ukladať pokuty a penalty.

Pozície

ETNO (Európska asociácia operátorov telekomunikačných sietí), zástupca súčasných telekomunikačných operátorov v EÚ, návrh Komisie ostro skritizovala. Riaditeľ ETNO Michael Bartholomew zašiel až tak ďaleko, že označil komisárku pre informačnú spoločnosť Redingovú za „populistku, ktorá nerozumie podstate veci“. ETNO obviňuje Komisiu najmä z nedostatočnej deregulácie sektora a dezinterpretácie pravdepodobne pozitívnych účinkov regulácie na rast sektora.

Za kritikou stojí najmä očakávané rozšírenie káblov z optických vlákien, ktoré budú vo väčšine prípadov financovať súčasní operátori. Podľa súčasného rámca, ale aj podľa návrh Komisie by títo potom museli udeliť prístup na trh novým subjektom. Jedným z prípadov, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, sú tzv. “regulačné prázdniny“, ktoré Nemecko plánuje udeliť svojmu súčasnému operátorovi, Deutsche Telekom, pre rozmiestnenie optických vlákien. Realizácia tohto plánu však podľa Komisie automaticky povedie ku konaniu o porušení.

Bartholomew obvinil Komisiu z toho, že jej politika vychádza z chybných dôkazov, konkrétne z širokopásmového pripojenia a regulačných hodnotiacich tabuliek, publikovaných štvrťročne organizáciou ECTA, zastupujúca konkurentov ETNO, teda nové subjekty na trhu. „Zdá sa nám, že nové subjekty na trhu nebudú investovať, ale priživia sa na našich investíciách,“ uviedol Bartholomew.

ECTA (Európska asociácia pre konkurenciu na trhu s telekomunikáciami) reagovala vyhlásením, že „dôkazom úspechu” revidovaného regulačného rámca „bude zníženie dominancie súčasných operátorov“. Organizácia, ktorá spája nové subjekty na trhu s telekomunikáciami, uprednostňuje prístup, známy v energetickom a železničnom sektore ako „funkčná separácia“, nedávno uplatnený aj v britskom telekomunikačnom sektore. Znamenalo by to vyžadovať od štátov samostatné sieťové funkcie, oddelené od iných služieb – čo by viedlo k odstráneniu výhod súčasných operátorov na trhu. ECTA tvrdí, že „pri efektívnej implementácii vznikne prostredie, podporujúce hospodársku súťaž.“

ECTA následne uvítala „jasné stanovisko pani Redingovej proti „regulačným prázdninám“, čo je koncept súčasných operátorov s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek regulácii, akonáhle zmodernizujú svoje siete, napríklad prechodom na optické vlákna.“ Výkonný riaditeľ ECTA Steen Clausen vyhlásil: „Problémy s konkurenciou v telekomunikačnom sektore sú rozšírené v celej Európe, opatrenia na otvorenie trhov sú implementované nerovnomerne, a pretrváva protikonkurenčné správanie súčasných operátorov. Regulátori sa s rôznym stupňom úspešnosti snažia dohnať zameškané. Konkurenciu v Európe by zvýšilo stabilnejšie riešenie, ktoré by obsahovalo impulzy pre správanie. To by viedlo k poklesu cien a dynamickejšiu trhu.“

Komisárka pre informačnú spoločnosť Viviane Redingová tieto myšlienky podporila: „Verím, že politika štrukturálnej separácie by mohla vyriešiť mnohé problémy s konkurenciou, ktoré dnes trápia európske telekomunikačné trhy. Ako regulátori by sme možno mali byť takí radikálni, ako v USA v 80. rokoch, aby sme dosiahli reálne výsledky. Samozrejme, musíme nájsť vlastné európske riešenia, prispôsobené potrebám kontinentu. „Európsky spôsob štrukturálnej separácie“ jen určite metóda, o ktorej bude v nasledujúcich mesiacoch potrebné intenzívne diskutovať. Táto možnosť bude spomenutá aj v ekonomickom Hodnotení dopadov, ktoré bude súčasťou komuniké, ktoré Komisia schváli tento týždeň.“

Komisárka sa tiež vyslovila proti myšlienke „regulačných prázdnin” ako odplate za investície do infraštruktúry optických vlákien: „Pevne verím, že „regulačné prázdniny” nebudú súčasťou revízie 2006, ktorou chceme pripraviť pôdu pre úspešné dokončenie trhovej liberalizácie. Nemôžme ísť do budúcnosti so zatiahnutou ručnou brzdou.”

Nasledujúce kroky:

  • Verejné konzultácie k Revízii Regulačného rámca EÚ skončili 31. januára 2006.

  • 13. júna 2006 Komisia zúčastneným stranám v Bruseli predstavila svoje návrhy revízie

  • 29. júna 2006 Komisia spustila verejné konzultácie o revízii

  • 20. septembra 2006 Komisia organizuje verejný workshop o revízii

  • Revidované odporúčanie pre relevantné trhy je rozhodnutie Komisie, ktoré môže vstúpiť do platnosti okamžite, pravdepodobne koncom roka 2006

  • Komisia chce svoje revidované návrhy smerníc zároveň poslať Parlamentu a Rade.

  • Rokovania v Parlamente a medzi Parlamentom a Radou by mohli začať v prvej polovici roka 2007, budú trvať približne 2 roky, do roku 2009.

  • Revidovaný rámec by mohol vstúpiť do platnosti v roku 2010.

REKLAMA

REKLAMA