Technológia RFID – technológia „veľkého brata?“

Začiatkom týždňa vo francúzskom Nice európski ministri vôbec po prvý raz diskutovali výlučne o internete budúcnosti. Ich pozornosť sa zamerala najmä na kľúčovú technológiu RFID a riziká, ktoré sa spájajú s jej používaním.

Japonsko patrí medzi prvé krajiny, ktoré začali využívať čipy s technológiou RFID v bežnom živote. Tamojší rodičia, ktorí sa obávajú o bezpečnosť svojich detí, majú možnosť malé zariadenia pripnúť na ich školské tašky alebo na oblečenie a takto, pomocou bezdrôtovej technológie, monitorovať ich pohyb. Ak sa dieťa pohybuje mimo miest, kde sa bežne vyskytuje, rodič je informovaný krátkou správou.

RFID je kľúčovou technológiou pre tzv. koncept „internetu vecí,“ o ktorom sa v týchto dňoch intenzívne diskutuje v EÚ. Príklad z Japonska vyvoláva obavy o zrodenie akéhosi všemocného „veľkého brata,“ ktorý by dokázal monitorovať aktivity jednotlivcov prakticky kdekoľvek. Preto sa v diskusiách čoraz častejšie začínajú ozývať hlasy, ktoré vyzývajú na právo čipy RFID deaktivovať, ak sa ich užívateľ tak rozhodne. V tomto duchu by mali aj predajcovia tovaru v obchodoch informovať o prítomnosti čipu v komodite, ktorú si zákazník plánuje zakúpiť.

O otázkach ochrany súkromia v nadväznosti na technológiu RFID sa po prvýkrát na ministerskej úrovni diskutovalo v pondelok (6.10.) vo Francúzskom Nice. Schôdzka sa venovala výlučne konceptu „internetu vecí.“ Názory ministrov a hostí, ktoré na nej boli vyslovené, sa zohľadnia pri formulácií záverov Rady ministrov telekomunikácií, ktorej stretnutie je naplánované na koniec novembra:

Eric Besson, štátny sekretár Francúzska pre rozvoj a digitálnu ekonomiku, v Nice konštatoval: „Internet budúcnosti so sebou prináša obrovské hospodárske a sociálne benefity, ale súčasne musí zostať pod kontrolou občanov. Musíme vytvoriť právo na deaktiváciou čipov [RFID].“

Bernard Benhamou, IT expert z francúzskeho Ministerstva pre výskum, dodal: „Musíme si byť istí, že spotrebitelia budú mať v rukách bezpodmienečnú kontrolu nad čipmi, inak to bude znamenať masívne vytváranie akéhosi veľkého brata [podobného tomu z filmu] Minority Report.“ Dodal, že v súčasnosti sa používané čipy RFID deaktivovať nedajú: „Ak sa deaktivujú, v podstate sa zničia. Musíme sa postarať o to, aby deaktivácia neznamenala úplný koniec zariadenia.“

Viviane Reding, komisárka pre informačnú spoločnosť a média, podporila takéto nazeranie na RFID. Očakáva sa, že spoločne so svojimi spolupracovníkmi vydá v novembri odporúčanie, aby sa pri predaji tovarov s inštalovanou technológiou RFID zákazníkom vždy ponúkala možnosť ich deaktivovania (tzv. princíp „opt-in.“). Na druhej strane, predajcovia skôr zastávajú princíp „opt-out,“ kde je na zákazníkovi, aby sám požiadal o deaktiváciu čipu.

Európska spotrebiteľská organizácia BEUC podporuje princíp „opt-in.“ Dodáva však, že odporúčanie samo o sebe nemusí byť dostatočné. Monique Goyens, riaditeľka BEUC, hovorí: „Takéto ustanovenia by nemali mať charakter odporúčania, ale musia byť ukotvené v záväznej legislatíve.“

Ryo Imura z firmy Hitachi, ktorá je jedným z najväčších výrobcov zariadení využívajúcich RFID, zdôrazňuje výhody aktivovaného čipu: „RFID je kľúčom k sledovateľnosti produktov aj po tom, čo sa predajú. RFID nie je [určená] len pre priemysel alebo obchodné reťazce, ale rovnako aj pre ľudí. Spotrebitelia sa môžu dozvedieť, odkiaľ prišiel produkt, ktorý si kupujú a možno im ľahšie pomôcť s jeho obsluhou, potenciálnym obnovením alebo recykláciou.“

Chris Adcock zo súkromného úradu pre štandardizáciu EPCglobal stojí na strane firmy Hitachi: „Ak by sa inštalovali čipy, nedávne problémy s toxickými hračkami Mattel alebo čínskym kontaminovaným mliekom by nenarástli do takých rozmerov. Rovnako sú evidentné benefity [RFID] aj v boji proti falzifikátom.“

REKLAMA

REKLAMA