Vysokorýchlostný internet nie je vždy odpoveď

Stratégia EÚ zameraná na pripojenie viac ľudí k internetu je „mierne vzdialená realite“, tvrdí Aarti Holla z Európskeho združenia satelitných operátorov (ESOA). V interview pre EurActiv povedala, že krajiny stratia finančné prostriedky ak sa budú sústrediť na rýchlosť internetu.

Európska komisia schválila predstavu zavedenia zmiešaných technológií, ale tejto diskusii vo veľkom dominuje práve získanie vysokorýchlostného internetu,“ uviedla Holla pre EurActiv.

Komisia priamo povedala, že chce, aby malo 50 percent jej územia do roku 2013 internet v rýchlosti 30 MB za sekundu a 100 MB za sekundu do roku 2020. Ide o odpoveď Európskej únie na tlak zo strany konkurencie z východu, keďže Ázia má dominantné internetové spojenie. EÚ chce preto investovať viac do tejto oblasti, aby s nimi dokázala udržať krok. Pokrytie internetu v EÚ je 28 zo sto obyvateľov, čo je približne polovica pokrytia v Ázii.

Podľa stránky Internet World Stats majú najlepšie pokrytie v EÚ Švédsko, Holandsko, Dánsko, FínskoLuxembursko.

Dlhodobým argumentom proti satelitom bolo, že sú pomalšie. Holla však trvá na tom, že v EÚ je miesto pre miešanie rozličných technológií. História ukázala, že fixovanie na rýchlosť pomocou optických sietí môže verejné úrady pripraviť o cenné zdroje, ktoré by sa lepšie mohli využiť na iných miestach. Holla uvádza príklad talianskej dediny, ktorá minula 40 tisíc eur na postavenie desiatich telekomunikačných stĺpov, aby zlepšila silu signálu.  Vylepšené služby pritom prilákali len 150 nových užívateľov, čo podľa Hollovej znamená, že „reálne náklady na osobu boli 270 eur, alebo tak nejak.“

„Otázka je: aké sú to služby, o ktorých sa domnievajú, že si vyžiadajú rýchlosť 100 MB za sekundu? Je to všetko mierne vzdialené realite,“ dodala.

ESOA je jedným z lobistov, ktorí sa snažia získať si kúsok spektra určeného na prechod vysielačov z analógových na digitálne frekvencie, teda takzvané „digitálne dividendy“.

„My nesúťažíme s pozemnými sieťami, my ich dopĺňame,“ tvrdí Holla a hovorí, že rovinaté oblasti sú vhodnejšie na WiFi či Wimax, zatiaľ čo satelity sú lepšie pre hornaté oblasti. Vo všeobecnosti sa však zdá, že pozemný širokopásmový internet je lacnejší ako satelitné spojenie.

Podľa čísiel Komisie kleslo v roku 2008 priemerné mesačné predplatné na 37 eur v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo predplatné 52 eur na mesiac. Anténa a dobrý modem stoja zasa 250 až 500 eur v závislosti od kvality. „My však môžeme ísť tam, kam iní nie,“ vraví Holla.

Zdá sa, že si to uvedomila aj Obamova administratíva, ktorá vyčlenila dotácie vo výške 100 miliónov dolárov na satelitné služby.

Projekty EÚ skúmajúce úžitkovú hodnotu satelitov tiež potvrdili, že je možné ušetriť kapacitu pozemných sietí tým, že sa využijú výhody satelitnej technológie. Komisia v súčasnosti skúma svoje možnosti pri zavádzaní pokrytia širokopásmovým internetom na celom územím a v tejto súvislosti tvrdí, že podporuje technologicky neutrálne riešenie.

Podľa predstaviteľov Komisie viedla EK neformálne diskusie s predstaviteľmi satelitných operátorov o možnostiach poskytnutia spojenia nad 30 MB za sekundu v budúcnosti. „Prínosy satelitných technológií budú určované trhovými silami a regulované Regulačným rámcom pre eKomunikácie a pravidlami hospodárskej súťaže EÚ,“ dodali predstavitelia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA