Zakladateľa Wikileaks prichýli švédsky bulvár

Julian Assange bude mať stĺpček v švédskom denníku Aftonbadet. Získa tým vo Švédsku formálne štatút editora a ochranu prísnych švédskych zákonov o slobode tlače.

Pre jedny z najväčších švédskych novín, bulvárny Aftonbadet, bude bývalý hacjer a zakladateľ stránky Wikileaks písať približne raz za dva mesiace.

Mediálny dom Aftonbadet tak pomôže stránke Wikileaks získať formálne postavenie vydavateľstva, a teda bude spadať pod švédske zákony o ochrane slobody tlače. Aftonbadet sa vo svete zviditeľnili nedávno informovaním o tom, že izraelská armáda údajne obchodovala s orgánmi Palestínčanov, čo viedlo k diplomatickej roztržke medzi Švédskom a Izraelom.

Šéfredaktor novín January Helin na svojom blogu napísal, že o tom ako Assange píše „nemá abolútne ani potuchy, ale je určite jedným z najvzrušujúcejších mozgov na svete pokiaľ ide o otázku slobody slova“.

Podľa niektorých tvrdení sa na Wikileaks, aspoň doteraz, nevzťahovali švédske zákony, keďže neboli spravodajskou organizáciou.

Americké ministerstvo obrany zvažuje proti Assangemu žalobu za publikovanie 75 000 strán tajných vojenských materiálov týkajúcich sa vojny v Afganistane. Wikileaks plánuje zverejniť ďalších 15 000, ktoré by mali obsahovať ešte citlivejšie informácie. Do masového povedomia sa stránka dostala v apríli tohto roka zverejnením videa na ktorom vrtuľník americkej armády zabije v Iraku 18 civilistov vrátane novinárov agentúry Reuters.

V rozhovore pre magazín The New Yorker Assange priznal, že napriek snahe Wikileaks filtrovať informácie, ktoré môžu znamenať  priame ohrozenie niekoho života, môže sa môže stať, že jedného dňa budeme „mať na rukách krv“.

Wikileaks sa najprv od svojho vzniku v roku 2006 snažila po vzore The Economist-u správy „tvoriť, nie nimi byť“, to znamená, že stránka bol anonymná pokiaľ išlo o ľudí, ktorí za ňou stoja. To sa s vystúpením Juliana Assnage do popredia zmenilo. Stránka tiež zmenila stratégiu a pri publikácii tajných vojenských spisov z vojny v Afganistane zvolila netradičnú formu spolupráce s troma veľkými vydavateľstvami –  jedným americkým, The New York Times, a dvoma európskymi, The Guardian a  Der Spiegel.

Názov, ktorý evokuje, že by mala mať niečo spoločné s encyklopédiou Wikipedia vyplýva z toho, že používajú rovnaký uploadovací software. Dnes ju obsluhuje 1200 anonymných dobrovoľníkov z celého sveta. Nemá žiadny „hlavný stan“, hosťuje ju spoločnosť  PRQ so sídlom vo Švédsku, ktorý jej garantuje vysokú ochranu. V utorok stránka Wikileaks oznámila, že časť jej serverov bude bez odplaty hosťovaná aj Švédskou pirátskou stranou. „Naše organizácie zdieľajú mnohé hodnoty a ja sa teším na spôsoby akými v budúcnosti môžeme pomôcť jednej druhému spraviť svet lepším“, napísal Assange.  Švédska pirátska strana propaguje slobodu internetu a v roku 2009 vo voľbách do Európskeho parlamentu získala 7,1 % hlasov. Jej podpora ale pred národnými voľbami poklesla.

Od svojho založenie Wikileaks na daroch vyzbierala  takmer 800 000 eur, pričom jej ročné náklady na prevádzku sú takmer 160 000 eur.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA