Ak plytvať energiou, tak len obnoviteľnou?

Europoslanci sa sporia o smernici o energetickej výkonnosti budov.

Ani deň pred hlasovaním nebolo isté, že sa výbor Európskeho parlamentu pre energetiku zhodne na novelizácii smernice o energetickej výkonnosti budov.

Ako napísal portál EurActiv.com, hlavný spor sa týka uprednostňovania budov zásobovaných vlastnými zdrojmi obnoviteľnej energie. Aj podľa slovenskej platformy Budovy pre budúcnosť je prvoradé zatepľovanie, výmena okien či inštalácia vetrania.

Smernicu, ktorú Európska komisia navrhla vlani v decembri v rámci energetického „jumbo“ balíka, pripomienkovali aj európski elektroenergetici. Ich združenie Eurelectric žiada, aby vyšla viac v ústrety elektromobilom.

Ak sa europoslanci nedohodnú v stredu 11. októbra vo výbore, o pozícii Parlamentu bude hlasovať jeho plénum. Legislatívny proces sa tým predĺži.

Pôvodným cieľom boli renovácie

Nevôľu v parlamentnom výbore pre priemysel, výskum a energetiku spôsobila príloha k smernici.

EurActiv.com píše, že príloha umožňuje interpretáciu, podľa ktorej by budovy s vlastnými zdrojmi obnoviteľných energií boli lepšie hodnotené ako budovy bez nich. Problémom, na ktorý upozorňujú environmentálne organizácie, je, že takéto budovy môžu byť zle izolované a plytvať energiou.

Stavbári neveria recyklovaným materiálom, Komisia to chce zmeniť

Takéto nastavenie legislatívy by viac motivovalo k investíciám do obnoviteľných energií (napríklad solárne panely) a menej do renovácií v podobe zatepľovania. Impulz pre obnovu budov bol pritom hlavným zmyslom legislatívneho návrhu.

„Bolo by to to jednoznačne zavádzajúce a spotrebiteľov by to motivovalo k prenájmu budov plytvajúcich energiou v ilúzii, že sú energeticky efektívne,“ napísal na svojom blogu WWF. „Energetická efektívnosť a obnoviteľné energie musia ísť ruka v ruke,“ dodal WWF.

Obnoviteľné zdroje nevyriešia všetko

„Podporujeme napojenie budov na čisté obnoviteľné zdroje,“ uviedol pre portál EurActiv.sk predseda správnej rady slovenskej platformy Budovy pre budúcnosť Peter Robl.

„Avšak iba vďaka kvalitnej obálke (a technickým systémom) môžu budovy poskytnúť okrem nízkych prevádzkových nákladov aj dlhú životnosť a kvalitné vnútorné prostredie. Ak by sme pätinu slovenských domácností, ktorá nemá vyhovujúce bývanie, napojili na čisté obnoviteľné zdroje, klesli by ich výdavky na bývanie. Naďalej by však 1,5 – 2,9 násobne častejšie trpeli na zdravotné problémy, kvôli vlhkosti, tepelnému nepohodliu, prievanu či nedostatku denného svetla,“ vysvetľuje Robl.

Riešenie podľa jeho platformy „spočíva v prvom rade v zateplení budovy, výmene okien a inštalácii vetrania.“

„Sme optimisti a veríme, že výbor (v stredu 11. októbra) podporí smernicu, kde je logicky zníženie energetickej náročnosti budov na prvom mieste. Dobrým predpokladom sú aj samotné kompromisné návrhy, ktoré na rokovanie predkladá spravodajca – poslanec Bendt Brendtsen (EĽS),“ dodal Robl.

Kľúčová úloha členských štátov

Vo výbore bolo predložené také kompromisné znenie prílohy smernice, ktoré vyzdvihne princíp energetickej efektívnosti. Spravodajca, dánsky europoslanec Brendtsen pre EurActiv.com povedal, že má podporu všetkých veľkých politických frakcií.

Brendtsen však tvrdí, že novelizáciu aj naďalej komplikuje právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe.

Rezort hospodárstva chce priemysel 4.0, financmajstri dávajú ruky preč

Úloha členských štátov bude podľa Budov pre budúcnosť kľúčová aj v implementácii smernice.

„Nemôžeme sa zmieriť s tým, ak cez stavebné konanie prechádzajú budovy, ktoré nespĺňajú ani súčasné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť alebo ich spĺňajú iba na papieri (energetickom certifikáte). Bude teda na jednotlivých členských štátoch, aby sa realizoval celý potenciál budov, pokiaľ ide o úspory energie, ale aj vplyv na zdravie a produktivitu spoločnosti,“ upozorňuje Robl.

Väčšia podpora elektromobilom

„V návrhoch vítame aj snahu o zavedenie dlhodobého horizontu (2050) do národných stratégií obnovy budov. Kvalita dnešnej obnovy či výstavby budov určuje, aký bude ich stav ešte aj v roku 2050; prirodzený cyklus významnej investície do budovy totiž presahuje 30 rokov. Členské krajiny teda musia už dnes zavádzať účinné politiky na podstatné zlepšovanie energetickej hospodárnosti v budovách, ak sa máme v roku 2050 čo i len priblížiť k cieľu nízkouhlíkovej ekonomiky,“ dodal šéf Budov pre budúcnosť.

Európske združenie elektroenergetických firiem Eurelectric trápilo v smernici najmä prispôsobenie budov nastupujúcej elektromobilite.

Ešte v utorok 10. októbra vyzval europoslancov, aby do legislatívy zapracovali budovanie nabíjacej infraštruktúry. Žiada, aby smernica pokrývala stavbu nabíjačiek nielen v obytných budovách, ale aj na parkoviskách a v budovách so zmiešanou funkciou. Chcú tiež, aby smernica prispela k štandardizácii nabíjacích bodov. Smernica by ďalej mala zaručovať právo nainštalovať si nabíjačku pre majiteľov bytov a podielových vlastníkov.

Eurelectric napokon žiada, aby smernica viac zohľadnila výhody elektromobility pre malé a stredné podniky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA