Ako bojuje s kriminalitou Rotterdam? Zapája verejnosť (VIDEO)

Pri budovaní inteligentných miest riešte technológie až na druhom mieste, radia Holanďania.

Cesta k vytváraniu inteligentných komunít sa začína na stretnutiach s občanmi a v diskusiách na univerzitách, povedal na EU Stakeholder Brunch holandský expert Sjoerd Louwaars. Odborník, ktorý učí na Leidenskej univerzite a zároveň pracuje na projektoch v Haagu, tvrdí, že proces budovania inteligentných miest ide smerom zdola nahor.

„Univerzity, občania sa schádzajú k jednej hlavnej téme, ktorá je naliehavá, a na základe tohto prístupu vyvíjajú nové a inteligentné riešenia,“ hovorí Louwaars. Tento prístup je podľa neho „zásadne odlišný od bežného prístupu k inteligentným riešeniam, keď začnete s technológiou a tú sa pokúšate presadzovať v mestách.“

Na podujatí zorganizovanom 21. septembra s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva a Friedrich Ebert Stiftung diskutovali holandskí experti so slovenskými zástupcami samosprávy, štátu a Európskej komisie.

Van de Ven: Zapojili sme firmy

O svojich skúsenostiach prišiel do Bratislavy porozprávať Marcel van de Ven. Starosta Rotterdamu ho poveril riešením zločinu v priemyselnej štvrti Spaanse Polder. V Rotterdame je prítomný automobilový priemysel – podobne ako v Bratislave, s ktorou má partnerstvo.

Van de Ven sa najskôr obrátil na holandské ministerstvo vnútra, ktoré ho v špecifickej misii podporilo aj finančne. „Potom sme začali spolupracovať s políciou, prokurátorom, samosprávou,“ vysvetľuje van de Ven.

Na potieraní ekonomickej kriminality sa napokon podieľali aj samotní podnikatelia, ktorí poznali svoju štvrť. „Snažím sa vytvárať siete s týmito ľuďmi,“ dodáva odborník z Rotterdamu.

Kratochvílová: Chýba nám koordinácia

Ani na Slovensku nie je podľa Tatiany Kratochvílovej problémom nedostatok odborníkov. Samosprávy sa skôr boria so slabou spoluprácou so štátom a ďalšími úrovňami riadenia.

Smart Bratislava? Technológie máme, chýba plánovanie a transparentnosť

„Častokrát sa stáva, že spolupráca sa začína a končí pri spracovávaní strategických materiálov,“ rozpráva Kratochvílová, ktorá pôsobí ako dopravná inžinierka Mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica.

Upozorňuje, že spolupráca „sa vytratí“, keď dôjde na implementáciu stratégií a riešenie konkrétnych projektov.

Horanská: Štát chce viac spolupráce

Viac koordinácie medzi štátom a samosprávou je jedným z cieľov novej koncepcie mestského rozvoja do roku 2030. Do medzirezortného pripomienkového konania ju na začiatku septembra predložilo ministerstvo dopravy a výstavby.

Jeden z balíkov nových opatrení je podľa Eriky Horanskej z ministerstva dopravy venovaný „koordinácii, spolupráci a úlohe miest v regionálnom rozvoji.“

„Druhý balík sa viac týka štrukturálnych zmien. Prichádzame s iniciatívou ponúknuť nový finančný nástroj, zlepšiť prístupnosť dát,“ objasňuje vedúca oddelenia urbánneho rozvoja s tým, že štát má záujem aj na lepšej adaptácii miest na klimatické zmeny.

Vašáková: Mestá sa môžu od seba učiť

Mestám, ktoré chcú „zmúdrieť“, ponúka financovanie aj Európska únia. „Relatívne veľké množstvo peňazí“ je k dispozícii v štrukturálnych fondoch, pripomína ekonomická radkyňa zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková.

Transparentnosť aj účasť verejnosti. Bratislava má koncepciu smart city (VIDEO)

Na financovanie inovácií v mestách je špecificky zameraný Horizont 2020. Ten podľa nej umožňuje, aby mestá spolupracovali navzájom. Jedna z výziev mala napríklad umožniť pokrok menej rozvinutých miest vďaka svetlým príkladom – lighthouse cities.

Financovanie vo forme zvýhodnených pôžičiek či garancií ponúka podľa Vašákovej Európsky fond pre strategické investície. „Keďže (na Slovensku) máme skôr menšie mestá, mohlo by byť zaujímavé zavedenie investičnej platformy pre viacero menších projektov,“ uzavrela Vašáková.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA