Ako fungujú ozajstné inteligentné mestá: holandská skúsenosť

Pozerať sa 30 rokov dopredu je skôr úlohou štátu ako miest.

Holandský Rotterdam bol v roku 2014 vyhlásený za inteligentné mesto roka.

Jedným z jeho zamestnancov je Marcel van de Ven. Jeho funkcia City Marine Officer sa ťažko prekladá do slovenčiny. Van de Ven je úradník a zamestnanec rotterdamskej radnice. Nepracuje však v kancelárii.

Mesto ho poverilo riešením veľmi konkrétneho problému. V spolupráci so štátnymi inštitúciami, obyvateľmi a firmami rieši zločin v priemyselnej štvrti Spaanse Polder.

Funguje tam automobilový priemysel, ktorému škodí ekonomická kriminalita – pranie špinavých peňazí, obchod s drogami, organizovaný zločin.

Problémy rieši v teréne

„Hneď v prvý deň práce som si prenajal priestory v štvrti. Začal som pracovať tak, že som sa rozprával s ľuďmi,“ vysvetľuje svoju prácu van de Ven na podujatí EU Stakeholder Brunch.

„Riešenia hľadám priamo na mieste. Ľudia za mnou chodia, dávajú mi informácie, hovoria o problémoch v štvrti. Ja sa ich potom snažím vyriešiť odtiaľ, nie z radnice,“ rozpráva van de Ven.

Ako bojuje s kriminalitou Rotterdam? Zapája verejnosť (VIDEO)

Nezodpovedá sa jednému oddeleniu radnice. A spolupracuje s políciou i prokurátorom.

„Pracujem naprieč všetkými úrovňami a s mandátom od starostu. Môj priamy nadriadený je starosta Rotterdamu,“ hovorí s tým, že vďaka priamemu kontaktu s vedením mesta môže rýchlo získať prostriedky na riešenie problému.

Zločincov nenaháňa

„Keď začínam vo svojej štvrti pracovať, nie je tam nič. Všetko musím vybudovať odtiaľ. Musím nájsť správnych partnerov,“ opisuje van de Ven.

Hovorí, že pre vyriešenie jedného problému treba ľudí z mnohých povolaní, z desiatich aj pätnástich.

„Všetci sú súčasťou riešenia,“ vysvetľuje.

Problém nerieši tak, že naháňa zločincov. „Ide o kriminalitu, ktorá podkopáva spoločnosť, zostáva však do veľkej miery neviditeľná,“ uvažuje van de Ven.

Mobilizuje “pozitívne siete”

Van de Ven spolupracuje s miestnymi podnikateľmi: „Sila miestnych podnikateľských sietí je oveľa väčšia, ako akékoľvek riešenie, ktoré by som sám vymyslel.“

Proti „negatívnym sieťam – zločincom“ sa snaží mobilizovať „pozitívne siete podnikateľov dobrej vôle“.

Mestá sa neumúdria samé. Štát ich chce lepšie prepojiť

Miestni podnikatelia totiž majú silný záujem na tom, aby štvrť prosperovala a aby sa ich aktivity mohli rozvíjať.

„Až potom môžeme zločincov naozaj chytiť,“ uzatvára van de Ven s tým, že to už má na starosti polícia.

„Nezačínajte s technológiou“

„Problém musí byť artikulovaný tými, ktorých sa týka,“ hovorí na EU Stakeholder Brunch lektor Leidenskej univerzity Sjoerd Louwaars.

Riešenie problému v teréne však musí mať podľa Louwarsa inštitucionálnu oporu. „Aspoň jeden vysokopostavený človek by ho mal považovať za dôležitý,“ tvrdí.

Louwaars je expertom na inteligentné mestá. Sám však hovorí radšej o inovatívnych priestoroch, „v ktorých sa schádzajú inteligentní ľudia, ktoré sú múdro spravované a ktoré majú inteligentné procesy; vo výsledku potom môže vzniknúť inteligentné mesto.“

„Nezačínajte s technológiou, pretože môžete skončiť s vecami nepotrebnými pre ľudí, ktorí v mestách žijú,“ odporúča.

Výsledky o dva mesiace

Louwaars zapojil svojich študentov do spolupráce s mestom Haag. To vytvorilo skupiny pre riešenie konkrétnych problémov.

„Čím je skupina rôznorodejšia, tým lepšie myšlienky prináša. Potrebujete ľudí z technologických sektorov, z humanitných vied, z vlády, z veľkých firiem,“ vysvetľuje Louwaars.

Smart Bratislava? Technológie máme, chýba plánovanie a transparentnosť

„Experimentujte. Nevytvárajte projekty na 30 rokov, pokúste sa dosiahnuť výsledky o dva až štyri mesiace. To vám umožní učiť sa za pochodu,“ vyzýva slovenské mestá.

Pozerať sa 30 rokov dopredu a sledovať technologické trendy je podľa neho úlohou Európskej únie a štátu. „Na miestnej úrovni treba sledovať veľmi konkrétne problémy,“ uzatvára holandský expert.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA