Mestá sa neumúdria samé. Štát ich chce lepšie prepojiť

Ministerstvo dopravy a výstavby prišlo s novou koncepciou mestského rozvoja.

O „inteligentných mestách“ sa v novej koncepcii urbánneho rozvoja do roku 2030 hovorí len v jednom odseku. Aj ten je venovaný slovenským medzimestským iniciatívam smart cities. Takmer 40-krát však obsahuje nová koncepcia slovo „spolupráca“.

„Smart je prístup, slovo smart ako také nemá obsah,“ hovorí Erika Horanská, vedúca oddelenia urbánneho rozvoja na ministerstve. K príprave samostatných mestských „smart“ stratégií je Horanská skeptická. Najskôr by si mali mestá podľa nej zhodnotiť plnenie súčasných strategických dokumentov.

Nová koncepcia, ktorú možno pripomienkovať do 2. októbra, má za cieľ zlepšiť spoluprácu všetkých verejných aktérov urbánneho rozvoja. Lepšie majú spolupracovať mestá so štátom a regiónmi, ako aj medzi sebou. Rozvíjať sa majú v „širších mestských územiach“, ktoré prekračujú tradičné slovenské hranice mesta a vidieka.

Horanská koncepciu predstavila 21. septembra na EU Stakeholder Brunch s názvom Inovatívne mestá v EÚ. Komentovala ju Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Tatiana Kratochvílová z Mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica. Ako funguje viacúrovňová spolupráca v praxi vysvetlil holandský expert Marcel van de Ven.

Rozvoj širších mestských území

„Inovatívnosť koncepcie spočíva v tom, že nebudeme hovoriť o vidieku alebo mestách, ale o funkčných mestských územiach,“ vysvetľuje Horanská z ministerstva dopravy a výstavby.

„Mestský rozvoj by sa mal stať oveľa silnejším prvkom v regionálnom rozvoji. Zdá sa, že to tak musí byť, ale nie je to tak. Máme ministerstvo rozvoja vidieka (a pôdohospodárstva). Ale máme nejaké ministerstvo, ktoré má v názve mestský rozvoj?“ opýtala sa.

Ako bojuje s kriminalitou Rotterdam? Zapája verejnosť (VIDEO)

Hneď prvou úlohou, ktorú si v koncepcii ukladá ministerstvo, je do konca budúceho roka „pripraviť prehľad služieb poskytovaných na úrovni obcí so statusom mesta, okresných úradov a samosprávnych krajov s dôrazom na ich prepojenosť a spoluprácu.“ To má uľahčiť mestský rozvoj v širších mestských územiach.

Čo sa týka mestského rozvoja, jeho jednotlivé zložky nekomunikujú medzi sebou, s občanmi,  s externým prostredím. Na úrovni orgánov štátnej správy je to veľmi podobné, opisuje Horanská fenomén, ktorý sa označuje ako „rezortizmus“.

Slovenské mestá žijú z minulosti

Ministerstvo dopravy a výstavby SR má od roku 2010 v kompetencii národnú urbánnu politiku a jej implementáciu.

Koncepciu mestského rozvoja začalo pripravovať ešte v roku 2012. Zisťovalo pritom názory miest. „To, čo mestá trápi, sa odvtedy veľmi nezmenilo. Zďaleka to nie sú ani technológie, ani prepracované procesy. Naše mestá trápi infraštruktúra – každého druhu,“ vysvetľuje Horanská.

Slovenské mestá podľa nej majú investičný dlh, ktorý sa neustále zväčšuje. Mešká údržba súčasnej aj budovanie novej infraštruktúry. „Žijeme z minulosti,“ hovorí Horanská.

Mestá sa podľa nej naopak necítia zodpovedné za ekonomický rozvoj či zlepšovanie podnikateľského prostredia. Zodpovednosť za ne pripisujú štátu.

Počas tvorby materiálu vytvorilo ministerstvo pracovnú skupinu, v ktorej sú zastúpené iné ministerstvá, mestá, odborníci, občianska spoločnosť aj podnikateľský sektor. „Dopracovali sme sa k tomu, že na Slovensku by sme si veľmi priali mestá, ktoré budú poskytovať prostredie pre kvalitný život a budú produktívne,“ informuje Horanská.

Mestské časti nekonzultovali

Aj v procese tvorby stratégie sa objavil problém, pre ktorý vznikla.

Na EU Stakeholder Brunch sa ukázalo, že zástupcovia mestských častí Bratislavy nevedeli o príprave koncepcie.  „Stáva sa, že nás oslovia v omnoho menej závažných veciach,“ povedala  starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Poslanec v bratislavskom Novom Meste Peter Vaškovič uviedol, že „nefunguje komunikácia medzi ministerstvom, ktoré pripravilo koncepciu mestského rozvoja, a mestskými časťami Bratislavy, medzi mestom a Bratislavským samosprávnym krajom, a medzi mestom a mestskými časťami.“

Smart Bratislava? Technológie máme, chýba plánovanie a transparentnosť

Posťažoval sa, že „takisto nie je možné, aby vznikala štúdia rozvoja železničného uzla Bratislava bez toho, aby bola konzultovaná s mestom a s mestskými časťami.“

Horanská z ministerstva sa bránila, že ministerstvo oslovilo všetky samosprávne kraje a predpokladalo, že tie budú komunikovať s mestami.

Štát chce „štrukturálne zmeny“

Podľa Horanskej vydláždi nová koncepcia cestu k „štrukturálnym zmenám“.

Medzi tie patrí napríklad inovatívne využívanie dát v mestách. S týmto cieľom plánuje ministerstvo financovanie pilotných projektov.

Materiál by mal po schválení vládou umožniť efektívnejšie riešiť aj problém brownfields, teda bývalých priemyselných zón, ktoré predstavujú riziko znečistenia. Ďalej chce ministerstvo znížiť podiel osobnej a zvýšiť podiel verejnej dopravy. A napokon majú byť mestá lepšie pripravené na zmeny klímy. „Dnes sa táto téma považuje za prílišný luxus,“ vysvetľuje Horanská.

Upozornila tiež na európsku iniciatívu URBACT, ktorá slúži na výmenu skúseností medzi mestami. Mestá sa najbližšie stretnú 3. – 5. októbra na summite v Tallinne venovanému 100 príkladom dobrej praxe.

Riešenia máme, chýbajú rozhodnutia

Dopravná inžinierka Záhorskej Bystrice Tatiana Kratochvílová súhlasí, že mestá by mali pred písaním nových „smart“ stratégií uprednostniť hodnotenie tých súčasných. Problémom je totiž ich napĺňanie, ku ktorému sa neodhodlali miestni politici.

„Aj na základe požiadaviek Európskej únie má Bratislava spracovaných množstvo strategických materiálov. Navrhujú, aké technológie uplatňovať, a čo znamená byť dobrým mestom,“ hovorí Kratochvílová.

Transparentnosť aj účasť verejnosti. Bratislava má koncepciu smart city (VIDEO)

Novú stratégiu smart city oznámila Bratislava na júnovom podujatí portálu EurActiv.sk.

„Moja skúsenosť je taká, že spracovaním týchto materiálov práca mesta končí,“ podotkla Kratochvílová, ktorá je bývalou dopravnou inžinierkou mesta Bratislava. Inštitucionálni aktéri podľa nej nielenže nespolupracujú, oni ani nerozhodujú.

Verejnosť ako persona non grata

V Bratislave podľa Kratochvílovej pôsobí veľa aktivistov, ktorí navrhujú konkrétne riešenia. Tie sa však podľa nej napokon nedostanú ani do rozpočtu mesta. „Chýbajú v ňom základné položky ako bezbariérovosť alebo autobusové pruhy, teda to, čo by malo urobiť dopravu udržateľnou.“

Za najnovší „príklad, ako sa to nemá robiť“ považuje Kratochvílová pozastavenie rekonštrukciu električkovej trate na Špitálskej ulici v Bratislave. „Rukojemníkmi“ sa podľa nej stali ľudia žijúci a pracujúci v tejto časti mesta.

Kratochvílová hovorí, že v „Bratislave nielenže nechceme, aby ľudia do projektov zasahovali, my nechceme, aby ich vôbec poznali.“

Tvrdí, že miestni politici na Slovensku „sa boja ísť medzi ľudí a vypočuť si ich názor.“

One-stop shop pre mestá

Európsku komisiu zaujíma, ako si štát, ktorý eurofondy prerozdeľuje, nastaví dlhodobé priority. Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pripomenula, že na svojich stratégiách v oblasti inteligentných miest pracujú aj ministerstvo hospodárstva aj úrad podpredsedu vlády pre investície.

Najskôr dátový audit, potom kurátor. Pellegrini chce zverejňovať údaje z obcí

„My pracujeme na makroúrovni, oni (ministerstvo hospodárstva) na úrovni podnikateľského segmentu a technológií,“ reagovala Horanská z ministerstva dopravy.

Mestám, ktoré patria na Slovensku medzi najiniciatívnejšie ako Kežmarok a Poprad, vie podľa Horanskej ministerstvo ponúknuť, „že im vytvoríme také podmienky, aby sa nemuseli dohadovať s iks ministerstvami, keď niečo potrebujú od štátu.“

Koncepcia obsahuje opatrenie one-stop shop, teda portál, cez ktorý sa dá zisťovať kto čo robí a kde sú aké nástroje.

Majáky a nasledovníci

Pri budovaní inteligentných miest dokáže Európska komisia poskytnúť platformy pre prepájanie a výmenu skúseností, ako aj technickú pomoc z eurofondov a investičné platformy prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície.

Vašáková predstavila novú iniciatívu Európske partnerstvo pre inovácie v inteligentných mestách a komunitách, ktorá sa sústredí na tri sektory – digitálne technológie, energetiku a dopravu.

Pripomenula, že program pre podporu výskumu Horizont 2020 má špeciálnu kapitolu pre inteligentné mestá, ktoré rozdelil na „majáky“ a na „nasledovníkov“. Vašáková vysvetľuje, že cieľom pre mestá – majáky je testovať nové technológie a nazhromaždiť tak skúsenosti pre mestá – nasledovníkov.

„Pre mestá – majáky je tento rok k dispozícii 300 miliónov eur. Deväť projektov prebieha,“ informovala Vašáková. Medzi majákmi sú napríklad Viedeň, medzi nasledovníkmi Brno, Praha, Miskolc či Varšava. „Aj pre slovenské mestá existujú príležitosti zapojiť sa do tohto programu,“ vyzvala Vašáková.

„Nezabúdajte na ulicu“

Holanďan Marcel van de Ven je poverený starostom Rotterdamu riešiť kriminalitu v priemyselnej štvrti Spaanse Polder.

K trom spomínaným úrovniam – mesto, štát a Európska únia – mu chýba štvrtá: ulica. „Keď budujete mestá, budujte ich pre ľudí a nezabúdajte na ulicu,“ odporúča. Van de Ven hovorí, že miestna demokracia je o tom, že dvere jeho kancelárie sú otvorené a ľudia majú jeho telefónne číslo. Pre starostu organizuje stretnutia vo svojej štvrti.

Napĺňanie stanovených cieľov sa pravidelne hodnotí. „V Rotterdame máme bezpečnostný monitor. Sledujeme dáta z polície, od prokurátora. Najdôležitejšie je však opýtať sa obyvateľov,“ hovorí van de Ven.

„Dvakrát do roka vyšleme asi 80 tisíc anketárov, ktorí sa pýtajú na všetky oblasti života v štvrti.” Ak panuje nespokojnosť, úradníci ako van de Ven sa musia zodpovedať pred starostom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA