Najskôr dátový audit, potom kurátor. Pellegrini chce zverejňovať údaje z obcí

Do roka 2020 má byť 99,9 percenta inštitúcií verejnej správy prepojených s centrálnou platformou pre otvorené údaje.

Vláda koncom júla schválila nové znenie stratégie a akčného plánu sprístupnenia a používania otvorených údajov verejnej správy.

Takmer tri štvrtiny prostriedkov na financovanie plnenia stratégie pokryje Európska únia.

Návrh zákona budúci rok

Do roka 2020 má byť 99,9 percenta inštitúcií verejnej správy, ktoré údaje vytvárajú, prepojených s centrálnou platformou pre otvorené údaje – data.gov.sk.

Údaje majú byť kvalitné – 80 percent z nich má byť popísaných pomocou metadát a 70 percent má byť publikovaných vo formáte s vysokým potenciálom pre opätovné použitie.

Smart Bratislava? Technológie máme, chýba plánovanie a transparentnosť

Návrh zákona o údajoch má byť prijatý do konca roku 2018.

Už na konci tohto roku však musí mať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (UPPV) hotové metodické usmernenie a v spolupráci s Dátovým centrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEÚS) vydať predpis, ktorý bude riešiť sprístupňovanie údajov miest a obcí.

Dátový inventár, audit a kurátor

Jednotlivé inštitúcie verejnej správy musia do júna 2018 vytvoriť a zverejniť na portáli data.gov.sk „dátový inventár“, aby záujemcovia vedeli, aké údaje sú v ktorej inštitúcií k dispozícii. Do konca roku potom prebehne „dátový audit“, ktorý zmapuje otvorené údaje celej verejnej správy.

Marec 2018 je konečným termínom na vytvorenie role „dátového kurátora“, ktorý bude kontaktným zamestnancom v jednotlivých inštitúciách a bude koordinovať a zabezpečovať činnosti súvisiace s otvorenými údajmi a zverejňovaním datasetov.

Dátový kurátor pre samosprávy by mohol vzniknúť v rámci Združenia miest a obcí Slovenska a/alebo v rámci DEÚS. Ak ústredné orgány nemajú na kurátora prostriedky, môžu ho zdieľať s inými orgánmi a/alebo ho platiť z operačných programov Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

m_Mater-Dokum-210649.009

Žiadna ďalšia záťaž

Podľa dokumentu je dôležité, aby poskytovanie otvorených údajov nebolo pre verejnú správu priveľkou záťažou, personálnou ani finančnou.

Zverejňovať chce preto najmä „data dumpy“, akési skládky hromadných údajov priamo z dátového zdroja. Softvérové riešenie API, ktoré umožňuje jednoduchší prístup k údajom v reálnom čase (ako napríklad Register účtovných závierok), musí počkať na iniciatívu od používateľov. Tým sa má predísť investovaniu do systémov, ktoré nebudú mať reálne využitie.

Zároveň môže povinnosť zverejňovať údaje nasmerovať orgány verejnej správy k lepšej práci s technológiami.

Opačný princíp ako infozákon

Zverejňovanie otvorených údajov má fungovať na opačnom princípe ako sprístupňovanie informácií na základe zákona o slobode informácií.

Štát má prijať právny predpis, na základe ktorého inštitúcie verejnej správy budú proaktívne uverejňovať všetko, čo im zákon výslovne nezakazuje.

Čítajte aj: Slovensko skokanom roka v digitálnej ekonomike 

Za príklad takejto politiky otvorených údajov môžeme považovať Centrálny register zmlúv, ktorý ocenila aj iniciatíva European Data Portal.

Krátka lehota na pripomienky

K dokumentu bolo podaných 70 pripomienok. Akceptovaných bola takmer polovica z nich. Okrem praktických problémov sa pripomienky týkali aj skráteného medzirezortného pripomienkového konania (MPK).

To sa nepáčilo iniciatíve Slovensko.Digital ani Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Predkladateľ ako dôvod pre skrátenie lehoty na pripomienky uviedol, že materiál už predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania bol a po zapracovaní pripomienok sa preto rozhodol využiť skrátenú formu konania.

Úrad splnomocnenca však nesúhlasí: „Materiál, ktorý je predkladaný do MPK, je podstatne zmenený, napríklad už len tým, že má dvojnásobný rozsah. Fakticky sa jedná o úplne nový materiál, na ktorého spripomienkovanie je lehota 5 dní nedostatočná. Materiál bol navyše do MPK predložený v deň pracovného pokoja (v sobotu).“

Briti sú najďalej

Podľa Open data barometer najlepšie pracuje s otvorenými údajmi Spojené kráľovstvo. Barometer zoraďuje krajiny podľa toho, ako zverejňujú otvorené údaje a aký to má prínos pre občanov. V prvej desiatke sú z európskych krajín ešte Francúzsko (3.), Holandsko (8.) a Nórsko (10.).

Slovensku patrí v rebríčku 29. miesto, čo je najvyššie umiestnenie z krajín V4.

Tesne za ním je Česká republika (31). Poľsko je na štyridsiatom šiestom mieste, Maďarsko až na šesťdesiatom piatom.

Slovensko napreduje rýchlo

Globálny index otvorených údajov zase hodnotí najmä rozsah údajov, nie ich prínos pre občanov.

Podľa neho Slovensko patrí medzi 32 najlepších, no malo by zapracovať na zverejňovaní údajov od samospráv a zlepšiť zverejňovanie výsledkov volieb, kvality vody a vládnych výdavkov.

m_Mater-Dokum-210649.002

Iniciatíva European Data Portal zaradila Slovensko medzi do skupiny rýchlo napredujúcich krajín (fast trackers), do ktorej patria napríklad aj Estónsko a Nórsko. Za takzvaných udavačov trendov (trend setters), teda lídrov v otvorenom vládnutí, iniciatíva považuje Španielsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko a Rakúsko.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA