Smart Bratislava? Technológie máme, chýba plánovanie a transparentnosť

Bratislavský magistrát sa rozhoduje ad hoc a za zatvorenými dverami, zhodli sa firmy aj komunálni politici.

Budovanie inteligentného mesta je podmienené zmenou myslenia. Magistrát však musí začať od seba, až potom môžu nasledovať občania, odkázali odborníci zo súkromného aj verejného sektora bratislavskému magistrátu na EurActiv Stakeholder Fóre.

Podujatie, ktoré EurActiv.sk organizoval v stredu 28. júna, otvorila námestníčka primátora Bratislavy Ľudmila Farkašovská. Oznámila, že Bratislava sa chce stať lídrom medzi smart cities na Slovensku.

Zástupcom súkromného sektora však chýba komplexná a dlhodobá stratégia, podľa ktorej sa mesto rozhoduje napríklad pri budovaní nabíjacích staníc pre elektromobily. Chýba aj odborná diskusia, do ktorej by boli zapojení všetci relevantní aktéri.

Komunálni politici zase na príkladoch osvetlenia, parkovania, či bike sharingu poukázali, že problémom nie sú technológie, ale transparentnosť.

Farkašovská: Bratislava chce byť lídrom

„Bratislava má ambíciu aj možnosti stať sa na Slovensku lídrom, pokiaľ ide o nové technológie, ktoré nazývame smart,“ načrtla Farkašovská. Informovala, že pred rokom začal magistrát pracovať na novej smart koncepcii pre Bratislavu.

Vypracoval ju v spolupráci s Viedňou. „Tvoríme dvojičku, sme najbližšie hlavné mestá na svete,“ poznamenala viceprimátorka Bratislavy.

Koncepcia je podľa Farkašovskej pripravená na pripomienkovanie verejnosťou.

Sleduje štyri priority. „Prvou je účasť verejnosti. Druhou je kvalita verejných a sociálnych služieb. Tretia je transparentnosť a štvrtá sú práve dlhodobé stratégie hlavného mesta,“ spresnila Farkašovská.

Účasť verejnosti

„Pokiaľ ide o participáciu verejnosti, minulý rok sme prijali uznesenie, kde sa zaväzujeme konzultovať všetky koncepcie a stratégie,“

Tak to bolo podľa Farkašovskej aj v prípade aktuálne diskutovanej parkovacej politiky alebo parčíka Svoradova.

Medzi smart projekty zaradila Farkašovská plánované budovanie nabíjacej infraštruktúry pre elektromobily. Niekoľkomiliónovú investíciu do tohto projektu oznámila v júni Európska komisia.

Za úspešné príklady dopravných projektov označila rozbiehajúci sa bike sharing – systém verejných bicyklov, rekonštrukciu Starého mosta, predĺženie električkovej trate do Petržalky či Bratislavskú mestskú kartu.

Beh na dlhé trate

„Chceme, aby ľudia uprednostňovali verejnú dopravu pred individuálnou. Na to je však potrebné urobiť dosť veľa práce, ktorá bola možno v minulosti zanedbaná,“ podotkla viceprimátorka.

„Sama si kladiem otázku, či nie je neskoro,“ dodala Farkašovská s tým, že problém v zlepšení dopravy je v Bratislave aj vo vlastníctve pozemkov. Úspech sa mestu podarilo podľa Farkašovskej dosiahnuť drobnými projektami, „ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť zo strany médií.“

Premena Bratislavy na rozumné mesto je podľa Farkašovskej beh na dlhé trate. „Pri koncepcii smart city je dôležitá zmena myslenia. To je o prístupe občanov,“ povedala Farkašovská s tým, že ľudia by napríklad mohli upustiť od chodenia do práce autom.

Na ďalšej diskusii sa už Farkašovská nezúčastnila, po svojom úvodnom vystúpení odišla.

Markuš: Potrebujeme inteligentný ekosystém

Radoslav Markuš, vedúci úseku Corporate Development v Západoslovenskej energetike, považuje za dôležité prepojenie jednotlivých aspektov inteligentného mesta.

Vyslovil sa za budovanie „inteligentného ekosystému“.

Ten by mal čo najefektívnejšie manažovať chod mesta, mestských častí a ich vzťah s občanmi aj s ďalšími aktérmi v meste.

„Bude potrebné, aby sa pre mesto vypracovala základná koncepcia,“ povedal Markuš s tým, že súkromný sektor naráža na čiastkové uvažovanie bez dlhodobej stratégie.

Inšpirácia z Dánska a Švédska

Západoslovenská energetika, ktorej menšinovým akcionárom je spoločnosť E.ON, čerpá nápady z inteligentných miest v Dánsku či Švédsku.

„Tieto riešenia vieme pomerne rýchlo preniesť a implementovať aj na Slovensku,“ povedal Markuš s tým, že prioritou je elektromobilita.

Ktoré mestá sú najinteligentnejšie v Európe? (INFOGRAFIKA)

Dôležité sú však podľa neho aj ostatné aspekty ekosystému smart city: energetická efektívnosť, decentralizovaná výroba elektriny, skladovanie či bezpečnosť dodávok energie.

V diskusii sa viackrát spomínal kontroverzný tender na osvetlenie Bratislavy. Markuš verí, že „postupne pribudnú aj ďalšie smart súčasti, ktoré budú dopĺňať osvetlenie inteligentným a efektívnym spôsobom a ktoré budú slúžiť občanom.“

Mizera: Inteligentné mesto je o prístupe

Radoslav Mizera, partner a manažér pre R&D v spoločnosti Solved – The Cleantech Company, podčiarkol geografickú polohu Bratislavy a blízkosť automobilového priemyslu.

Technológie však Mizera nepovažuje za prvoradé v budovaní inteligentného mesta. „To je až krok číslo dva,“ povedal manažér startupovej firmy.

Tým prvým krokom musí podľa Mizeru byť „mentalita, prístup, správanie“. „A to sa nebuduje veľmi ľahko,“ poznamenal.

Jeho firme, ktorá vznikla pôvodne vo Fínsku, sa podarilo prepojiť slovenský Poprad a fínske Oulu, ktoré patrí medzi najinteligentnejšie mestá v Európe. Jedným z ponaučení bolo, že Poprad môže zaviesť ešte pokročilejšie technológie ako Oulu. „Technológie nie sú problém, je to o spolupráci.“

Spolupráca, transparentnosť, participácia

Fínsku sa podľa Mizeru darí presadzovať inteligentné riešenia vďaka spolupráci medzi občanmi, verejnou správou, podnikateľmi a akademickou sférou.

„To je niečo, čo sa vo Fínsku budovalo roky,“ upozornil Mizera s tým, že aj Bratislave odporúča, „aby sa tu vytvoril jeden okrúhly stôl.“

Starostka smart city: Ak používate mobil, používate inteligentné riešenie z Oulu

Za ďalší kľúčový prvok inteligentného mesta považuje Mizera transparentnosť. „Príklady zo zahraničia ukazujú, že mestá, ktoré chcú byť naozaj transparentné, zverejňujú naozaj všetko, všetky tendre a dokumenty,“ podotkol.

Za tretí aspekt smart city označil Mizera zapojenie občanov. „Bratislava sa určite môže pochváliť mnohými zaujímavými iniciatívami, ale participácia (občanov) by mala viac preniknúť do procesu rozhodovania.“

Fínska stratégia na tri strany

Mizera si myslí, Bratislava nepotrebuje nový, rozsiahly dokument. Stratégia mesta Espoo, ktoré je súčasťou helsinského metropolitného regiónu, má podľa Mizeru tri strany.

„Do procesu (tvorby) však zapojili dvetisíc ľudí,“ povedal manažér s tým, že dokument „má formu príbehu, v ktorom sa každý vidí.“

Hlavné mesto Slovenska by sa podľa neho malo zamerať na praktické aktivity. „Najúspešnejšie mestá budúcnosti budú mať rozbehnutý analytický proces, aby čo najlepšie pochopili problémy obyvateľov a na tie hľadali riešenia,“ myslí si Mizera.

„U nás je to často opačne,“ pokračoval Mizera. „Povieme si, že smart lampy sú in, poďme ich nainštalovať,“ poukázal na prebiehajúce verejné obstarávanie na osvetlenie Bratislavy.

Kratochvílová: Bratislava už stratégie má

Bratislava má podľa Tatiany Kratochvílovej schválených „veľa stratégií, ktoré riešia aj smart opatrenia.“

„Záväzné sú pre mesto všetky, mesto s nimi však nepracuje,“ uviedla bývalá hlavná dopravná inžinierka Bratislavy, ktorá dnes pôsobí v rovnakej funkcii na karloveskej radnici.

Digitálne technológie aj transparentnosť. Otázky a odpovede o smart cities

Mesto by malo ísť podľa Kratochvílovej vzorom.

Ako negatívny príklad uviedla, že polovicu parkovacích miest na Námestí SNP má rezervovanú magistrát. Parkovacie miesta môžu nahradiť napríklad lavičky „Malými príkladmi treba začať meniť myslenie,“ podotkla Kratochvílová.

Ako sa postaviť k strategickým výzvam

Markuš poukázal na skúsenosti Západoslovenskej energetiky s budovaním nabíjacích staníc. Mesto podľa neho potrebuje komplexnú stratégiu, aby sa vedelo rozhodnúť, na ktorých parkovacích miestach chce mať nabíjačky.

Mizera zo Solved – The Cleantech Company si naopak myslí, že komplexné stratégie sú príliš zväzujúce vzhľadom na technologický pokrok.

Príkladom je kampus spoločnosti Apple v Kalifornii, ktorého architekt neskôr priznal, že mohol inak premyslieť parkovacie miesta.

Tempo technologického rozvoja možno udržať spoluprácou so startupmi či prizývaním odborníkov k príprave verejného obstarávania, myslí si Mizera.

Plánovanie v Škandinávii

Markuš zo Západoslovenskej energetiky trval na plánovaní. Spomenul škandinávske mestá.

„Tam je väčšia pravdepodobnosť, že vás prejde bicykel ako auto,“ poznamenal. Kodaň podľa neho znížila počet áut v meste prostredníctvom car sharingu. Viacero firiem tam postavilo celkovo 600 nabíjacích bodov a umiestnilo 400 zdieľaných elektrických áut.

Smart cities: Budúcnosť miest v Európe

Hlavné mesto Dánska ukazuje „pekný príklad, ako sa dá prejsť od vlastníctva (auta) k službe, ako fungovať ekonomicky a ekologicky.“

Takéto riešenia sa podľa Markuša nezaobídu bez koncepčného uvažovania.

Štasselová: Chýba kontinuita a transparentnosť

Problémom Bratislavy je podľa Lucie Štasselovej chýbajúca kontinuita.

Keď príde po voľbách nové vedenie mesta, seba považuje za „tých dobrých“ a predchádzajúce vedenie za „tých zlých“, poznamenala miestna a mestská poslankyňa za Ružinov.

Druhým problémom je, že „procesy nie sú absolútne transparentné,“ podotkla Štasselová.

„Nie je vôbec akceptovateľné, ak odborné materiály financované z verejných zdrojov sú zamknuté aj pred poslancami a nepodliehajú žiadnej kontrole,“ uviedla Štasselová s odkazom na analýzu poradenskej spoločnosti Deloitte o osvetlení Bratislavy.

Parkovacia politika a kauzy

Veľmi dôležitým dokumentom bude podľa Kratochvílovej z karloveskej radnice parkovacia politika Bratislavy.

Jedným z dôvodov, prečo sa tak ťažko rodí sú podľa Kratochvílovej kauzy, ktoré ju sprevádzajú v Bratislave aj v Košiciach.

Kedy bude Bratislava inteligentným mestom? (+video)

„Ako chceme zmeniť myslenie ľudí, keď im ponúkame veľmi dôležité všeobecne záväzné nariadenie, ktoré toto mesto životne potrebuje, na tácke so samými negatívnymi kauzami?“ opýtala sa bývalá hlavná dopravná inžinierka Bratislavy.

Na mestskom zastupiteľstve, ktoré sa konalo vo štvrtok 29. júna, sa poslanci a vedenie mesta nedohodli na rozdelení kompetencií v parkovacej politike. Jej realizácia sa opäť posúva.

Transparentnosť je alfa a omega

Štasselová z Ružinova súhlasí. „Ono je super, keď sa povie bike sharing, Bratislava ide dopredu,“ ironizuje mestská a miestna poslankyňa.

„Ale zmluva (so spoločnosťou Slovnaft, ktorá bude projekt realizovať) bola urobená za zatvorenými dverami.,“ pokračovala Štasselová.

Správnosť rozhodnutia nemožno podľa poslankyne posúdiť. „Nemáme ani možnosť povedať, či je k dispozícii lepšia ponuka, o ktorej napríklad hovorila Cyklokoalícia (občianske združenie na podporu mestskej cyklistiky).“

„Transparentnosť je alfa a omega dobrých riešení,“ uzavrela Štasselová.

Mrva: Bratislava je opozícia k smart city

Aj podľa starostu Vajnor Jána Mrvu „má byť smart city otvorené, transparentné, participatívne, má zapájať ľudí a firmy z regiónu.“

„Bratislava je opozíciou k smart city,“ myslí si Mrva. Primátor podľa neho uzatvoril viacero zmlúv „v utajení“ vrátane prenájmu Námestia slobody a auditu na osvetlenie mesta.

„Nevieme, čo s tým máme urobiť,“ posťažoval sa starosta, „podávame podnety na Úrad pre verejné obstarávanie, prokuratúru, krížom krážom, ale mesto sa nám smeje do očí.“

Podľa Mrvu nemá magistrát záujem problém transparentnosti riešiť. „A ak, tak iba naoko,“ uzavrel starosta.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA